Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektorí predstavitelia EK už skôr uznali, že súčasná úroveň financovania je nízka.
Autor TASR
Brusel 3. októbra (TASR) - Plán Európskej únie na posilnenie zbrojárskeho priemyslu na kontinente môže zaostať za svojimi ambíciami, varoval vo štvrtok Európsky dvor audítorov (EDA). TASR informuje podľa agentúry Reuters a tlačovej správy EDA.
Európska komisia (EK) predstavila ešte v marci návrh, v rámci ktorého chce vyčleniť 1,5 miliardy eur na masívne navýšenie produkcie a obstarávanie zbraní v rámci bloku. Chce tak motivovať vlády členských štátov, aby spoločne nakupovali od európskych obranných firiem a podporiť európsky priemysel, aby zvýšil svoju produkciu.
Mnohé krajiny Únie zároveň zvýšili výdavky na obranu po tom, ako Rusko v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu. EK však odhadla, že krajiny potrebujú v nasledujúcom desaťročí dodatočné investície do obrany vo výške približne až 500 miliárd eur.
Návrh Komisie, ktorý sa má v prípade schválenia realizovať v rokoch 2026 - 2027, je zatiaľ najvýraznejším úsilím EÚ o podporu investícií do jej obranného sektora. EDA však uviedol, že financovanie Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) nemusí zodpovedať stanoveným cieľom. Vyzval na jeho dôkladnejšiu koncepciu a lepšiu vyváženosť medzi cieľmi politiky, navrhovaným rozpočtom a harmonogramom.
"Existuje riziko, že obmedzené zdroje EÚ by sa mohli rozptýliť na široký rad projektov, ktoré nemusia mať merateľný vplyv na úrovni EÚ," uviedol v písomnom stanovisku k plánu. EDA v stanovisku dodáva, že časový horizont pre veľké projekty bude pravdepodobne dlhší ako dva roky. Komisia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár k stanovisku.
Niektorí predstavitelia EK už skôr uznali, že súčasná úroveň financovania je nízka. Trvali však na tom, že stojí za to vytvoriť právny rámec na podporu užšej spolupráce a zároveň sa usilovať o získanie väčšieho objemu finančných prostriedkov v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (až po roku 2027).
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila obranu 27-členného bloku za jednu z hlavných priorít v jej druhom funkčnom období na čele exekutívy EÚ. Potvrdila to aj tým, že prvýkrát v eurokomisii vytvorila portfólio pre obranu, na ktoré navrhla Andriusa Kubiliusa z Litvy.
Ruská vojenská agresia proti Ukrajine odhalila nedostatočné európske výrobné kapacity v momente, keď Ukrajina potrebovala muníciu na odrazenie ruských jednotiek, no EÚ nedokázala prisľúbené množstvo munície dodať. Európski predstavitelia taktiež vnímajú naliehavosť zvýšenia produkcie vojenského materiálu aj v súvislosti s možným návratom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Ten by mohol obmedziť dodávanie amerických zbraní do Európy. Francúzsko a Nemecko preto viackrát varovali Európu, že pre svoju obranu musí urobiť viac.
Európska komisia (EK) predstavila ešte v marci návrh, v rámci ktorého chce vyčleniť 1,5 miliardy eur na masívne navýšenie produkcie a obstarávanie zbraní v rámci bloku. Chce tak motivovať vlády členských štátov, aby spoločne nakupovali od európskych obranných firiem a podporiť európsky priemysel, aby zvýšil svoju produkciu.
Mnohé krajiny Únie zároveň zvýšili výdavky na obranu po tom, ako Rusko v roku 2022 zaútočilo na Ukrajinu. EK však odhadla, že krajiny potrebujú v nasledujúcom desaťročí dodatočné investície do obrany vo výške približne až 500 miliárd eur.
Návrh Komisie, ktorý sa má v prípade schválenia realizovať v rokoch 2026 - 2027, je zatiaľ najvýraznejším úsilím EÚ o podporu investícií do jej obranného sektora. EDA však uviedol, že financovanie Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) nemusí zodpovedať stanoveným cieľom. Vyzval na jeho dôkladnejšiu koncepciu a lepšiu vyváženosť medzi cieľmi politiky, navrhovaným rozpočtom a harmonogramom.
"Existuje riziko, že obmedzené zdroje EÚ by sa mohli rozptýliť na široký rad projektov, ktoré nemusia mať merateľný vplyv na úrovni EÚ," uviedol v písomnom stanovisku k plánu. EDA v stanovisku dodáva, že časový horizont pre veľké projekty bude pravdepodobne dlhší ako dva roky. Komisia bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár k stanovisku.
Niektorí predstavitelia EK už skôr uznali, že súčasná úroveň financovania je nízka. Trvali však na tom, že stojí za to vytvoriť právny rámec na podporu užšej spolupráce a zároveň sa usilovať o získanie väčšieho objemu finančných prostriedkov v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ (až po roku 2027).
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila obranu 27-členného bloku za jednu z hlavných priorít v jej druhom funkčnom období na čele exekutívy EÚ. Potvrdila to aj tým, že prvýkrát v eurokomisii vytvorila portfólio pre obranu, na ktoré navrhla Andriusa Kubiliusa z Litvy.
Ruská vojenská agresia proti Ukrajine odhalila nedostatočné európske výrobné kapacity v momente, keď Ukrajina potrebovala muníciu na odrazenie ruských jednotiek, no EÚ nedokázala prisľúbené množstvo munície dodať. Európski predstavitelia taktiež vnímajú naliehavosť zvýšenia produkcie vojenského materiálu aj v súvislosti s možným návratom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Ten by mohol obmedziť dodávanie amerických zbraní do Európy. Francúzsko a Nemecko preto viackrát varovali Európu, že pre svoju obranu musí urobiť viac.
