Bejrút 20. mája (TASR) - Odchádzajúca libanonská vláda schválila v piatok plán obnovy, ktorý má krajine pomôcť dostať sa z najhoršej krízy v jej modernej histórii. Zahŕňa odpisy z dlhu centrálnej banky aj z dlhov vkladateľov. Piatkové zasadnutie bolo posledným oficiálnym stretnutím kabinetu, ktorý sa po parlamentných voľbách minulý víkend stal úradníckou vládou.

Libanonská vláda v rámci plánu finančnej obnovy predpokladá, že do novembra zruší "veľkú časť" záväzkov centrálnej banky v cudzej mene voči komerčným bankám, ako aj "neživotaschopné banky".

Kabinet schválil dokument niekoľko hodín pred tým, ako po voľbách nového parlamentu 15. mája stratí rozhodovacie právomoci.

Zahŕňa niekoľko opatrení, ktoré sú predpokladom na uvoľnenie prostriedkov z predbežného balíka pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF), na ktorom sa obe strany dohodli v apríli.

Plán počíta s úplným auditom devízovej finančnej situácie centrálnej banky do júla. Následne vláda "vymaže veľkú časť záväzkov centrálnej banky v cudzej mene voči komerčným bankám, aby znížila deficit kapitálu," uvádza sa v dokumente.

Audit by mal prebehnúť aj v 14 najväčších komerčných bankách, ktoré predstavujú 83 % z celkových aktív. Životaschopné banky budú rekapitalizované "významnými príspevkami" od akcionárov a veľkých vkladateľov.

V pláne sa uvádza, že ochráni malých vkladateľov "v maximálnej možnej miere" v každej životaschopnej banke, ale nestanovuje minimálnu sumu. Neživotaschopné banky by však mali do konca novembra zaniknúť.

Vláda zjednotí tiež oficiálny výmenný kurz miestnej meny, čím ukončí systém, v ktorom ponúkala rôzne výmenné kurzy pre rôzne operácie.

Libanonská libra stratila viac ako 90 % svojej hodnoty od začiatku hospodárskeho poklesu v roku 2019.

V apríli 2020 libanonský kabinet schválil plán obnovy, ktorý potom "torpédovali" silné politické strany, centrálna banka a komerčné banky, pričom spochybnili rozdelenie strát.

Asociácia bánk v Libanone (ABL) v apríli 2022 zamietla vládny návrh plánu obnovy, keďže podľa nej ponecháva na pleciach bánk a vkladateľov hlavnú časť vládou odhadnutej diery vo finančnom sektore vo výške 72 miliárd USD (68,07 miliardy eur).

Libanonské banky boli celé desaťročia hlavnými poskytovateľmi pôžičiek vláde a pomáhali financovať márnotratný a skorumpovaný štát, ktorý sa v roku 2019 dostal do finančného kolapsu.

Plán obnovy je prvým krokom na náročnej a komplikovanej ceste k ukončeniu najhoršej hospodárskej krízy v modernej histórii Libanonu. Kríza viedla k celonárodným protestom a má korene v desaťročiach korupcie a zlého hospodárenia.

Plán však musí ešte schváliť parlament. Zahŕňa nielen reštrukturalizáciu bankového sektora, ale aj úpravu desaťročí starých zákonov o bankovom tajomstve.

Plán hospodárskej obnovy je kľúčovou požiadavkou MMF. Fond aj medzinárodné spoločenstvo požadujú, aby Libanon zaviedol rozsiahle ekonomické a finančné reformy, ako získať tranže z pôžičky a investície v hodnote miliárd dolárov.

TASR o tom informuje na základe správ AP a Reuters.

(1 EUR = 1,0577 USD)