V EÚ je tradičné zabíjanie zvierat bez predošlého omráčenia zakázané v Dánsku, Slovinsku a vo Švédsku.
Autor TASR
Brusel 20. augusta (TASR) - Od 1. septembra sa Valónsko, frankofónny región Belgicka, stane po Flámsku druhým regiónom krajiny, ktorý zakáže halál a kóšer usmrcovanie zvierat, čiže ich zabitie bez predchádzajúceho omráčenia. Upozornil na to v utorok európsky týždenník Politico na svojom internetovom serveri.
Podľa Politico znamená presadenie týchto zákazov úspech dlhodobého nátlaku aktivistov bojujúcich za lepšie životné podmienky zvierat, na druhej strane sa však židovské a moslimské skupiny v Belgicku obávajú, že zákaz ešte viac posilní protimoslimské a protiprisťahovalecké nálady a doterajšie názory extrémne pravicových flámskych nacionalistických strán sa dostanú do bežnej belgickej politiky.
Šéf moslimskej komunity v meste Arlon Mohamed Bouezmarni sa podľa Politico obáva, že moslimovia a zrejme aj židia budú aj naďalej vykonávať rituálne usmrcovania zvierat v súlade so svojimi náboženskými zvyklosťami, avšak mimo oficiálnych bitúnkov, potajme, kdesi v kúte záhrady či na rôznych skrytých miestach.
V EÚ je tradičné zabíjanie zvierat bez predošlého omráčenia zakázané v Dánsku, Slovinsku a vo Švédsku. Belgicko sa však zrejme stane "testovacím prípadom" pre zvyšok celej Únie, lebo Súdny dvor EÚ má na príklade tejto krajiny rozhodnúť o tom, kde leží hranica európskeho práva medzi ochranou dobrých životných podmienok zvierat a náboženskou slobodou. Belgický ústavný súd totiž vyzval Súdny dvor EÚ, aby rozhodol o právoplatnosti zákazu rituálnych usmrcovaní zvierat, ktorý región Flámsko zaviedlo od 1. januára tohto roku.
Súdne rozhodnutie sa očakáva v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a bude precedensom pre celú Európu.
Postoj regionálnych valónskych a flámskych parlamentov, ktoré už v roku 2017 hlasovali za zákaz rituálneho usmrcovania zvierat, považuje za svoje najväčšie víťazstvo organizácia bojujúca za práva zvierat, ktorá sa nazýva Globálna akcia v záujme zvierat (GAIA). Predseda GAIA Michel Vandenbosch sa netají, že organizácia bojuje proti tomuto spôsobu zabíjania zvierat už viac ako 20 rokov. Podľa jeho slov "si v modernej sekulárnej spoločnosti nemôžeme dovoliť, aby rozhodovalo náboženstvo".
Ako však upozornil Politico, rozprava na túto tému nie je iba o životných podmienkach zvierat. Moslimské komunity v Belgicku majú pocit, že krajne pravicoví politici vo Flámsku, najmä predstavitelia strany Flámsky záujem, využívajú túto tému ako "trójskeho koňa" na presadzovanie populistickej protimoslimskej agendy v štátnej politike. Šesť členov krajne pravicovej strany Flámsky záujem predložilo už v máji 2015 parlamentný návrh na zákaz rituálneho usmrcovania zvierat, ktoré v Belgicku vyznáva moslimská a tiež židovská komunita. Odvtedy sa však táto agenda rozšírila aj do slovníka iných politických strán a prebrala ju aj najsilnejšia strana v Belgicku, Nová flámska aliancia (N-VA).
Šéf GAIA upozornil, že zásluhou jeho organizácie sa túto tému podarilo "zobrať z rúk krajnej pravice" a dať jej širší spoločenský rozmer.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Podľa Politico znamená presadenie týchto zákazov úspech dlhodobého nátlaku aktivistov bojujúcich za lepšie životné podmienky zvierat, na druhej strane sa však židovské a moslimské skupiny v Belgicku obávajú, že zákaz ešte viac posilní protimoslimské a protiprisťahovalecké nálady a doterajšie názory extrémne pravicových flámskych nacionalistických strán sa dostanú do bežnej belgickej politiky.
Šéf moslimskej komunity v meste Arlon Mohamed Bouezmarni sa podľa Politico obáva, že moslimovia a zrejme aj židia budú aj naďalej vykonávať rituálne usmrcovania zvierat v súlade so svojimi náboženskými zvyklosťami, avšak mimo oficiálnych bitúnkov, potajme, kdesi v kúte záhrady či na rôznych skrytých miestach.
V EÚ je tradičné zabíjanie zvierat bez predošlého omráčenia zakázané v Dánsku, Slovinsku a vo Švédsku. Belgicko sa však zrejme stane "testovacím prípadom" pre zvyšok celej Únie, lebo Súdny dvor EÚ má na príklade tejto krajiny rozhodnúť o tom, kde leží hranica európskeho práva medzi ochranou dobrých životných podmienok zvierat a náboženskou slobodou. Belgický ústavný súd totiž vyzval Súdny dvor EÚ, aby rozhodol o právoplatnosti zákazu rituálnych usmrcovaní zvierat, ktorý región Flámsko zaviedlo od 1. januára tohto roku.
Súdne rozhodnutie sa očakáva v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a bude precedensom pre celú Európu.
Postoj regionálnych valónskych a flámskych parlamentov, ktoré už v roku 2017 hlasovali za zákaz rituálneho usmrcovania zvierat, považuje za svoje najväčšie víťazstvo organizácia bojujúca za práva zvierat, ktorá sa nazýva Globálna akcia v záujme zvierat (GAIA). Predseda GAIA Michel Vandenbosch sa netají, že organizácia bojuje proti tomuto spôsobu zabíjania zvierat už viac ako 20 rokov. Podľa jeho slov "si v modernej sekulárnej spoločnosti nemôžeme dovoliť, aby rozhodovalo náboženstvo".
Ako však upozornil Politico, rozprava na túto tému nie je iba o životných podmienkach zvierat. Moslimské komunity v Belgicku majú pocit, že krajne pravicoví politici vo Flámsku, najmä predstavitelia strany Flámsky záujem, využívajú túto tému ako "trójskeho koňa" na presadzovanie populistickej protimoslimskej agendy v štátnej politike. Šesť členov krajne pravicovej strany Flámsky záujem predložilo už v máji 2015 parlamentný návrh na zákaz rituálneho usmrcovania zvierat, ktoré v Belgicku vyznáva moslimská a tiež židovská komunita. Odvtedy sa však táto agenda rozšírila aj do slovníka iných politických strán a prebrala ju aj najsilnejšia strana v Belgicku, Nová flámska aliancia (N-VA).
Šéf GAIA upozornil, že zásluhou jeho organizácie sa túto tému podarilo "zobrať z rúk krajnej pravice" a dať jej širší spoločenský rozmer.
Spravodajca TASR Jaromír Novak