Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Západoafrickú krajinu sužovanú džihádistickými útokmi a separatistickými násilnosťami vedie armáda od prevratov v rokoch 2020 a 2021.
Autor TASR
Bamako 20. novembra (TASR) - Vojenská junta v africkom štáte Mali v stredu odvolala civilného premiéra Choguela Kokallu Maigu i jeho vládu. Stalo sa tak niekoľko dní po tom, čo Maiga kritizoval vojenské vedenie krajiny, informovala agentúra AFP citovaná TASR.
Západoafrickú krajinu sužovanú džihádistickými útokmi a separatistickými násilnosťami vedie armáda od prevratov v rokoch 2020 a 2021. Choguel Kokalla Maiga, ktorý bol vymenovaný armádou po druhom prevrate, bol vo svojej pozícii premiéra vnímaný ako izolovaný, s malým priestorom na manévrovanie. Jeho odvolanie vodcom junty Assimim Goitom vytvára ďalšiu neistotu v už aj tak problematickom kontexte, konštatovala AFP.
V júni 2022 totiž junta v Mali sľúbila, že zorganizuje voľby a odovzdá moc civilistom do konca marca 2024. Neskôr však voľby odložila na neurčito.
Maiga v sobotu verejne odsúdil nejasnosti týkajúce sa konca prechodu Mali od vojenskej k civilnej vláde. Upozornil, že táto neistota by mohla byť vážnou výzvou a mohla by predstavovať aj "riziko návratu späť".
Vplyvná skupina podporujúca vojenských vládcov v Mali - Kolektív pre obranu armády (CDM) - následne Maigu vyzvala, aby do 72 hodín odstúpil. V utorok sa v Mali konali demonštrácie na podporu armády sprevádzané výzvami na premiérovo odstúpenie.
Maigove kritické vyjadrenia na adresu junty okrem toho vyvolali v Mali špekulácie o jeho možnej kandidatúre v predpokladaných prezidentských voľbách.
Maiga (66) predtým niekoľkokrát pôsobil ako minister malijskej vlády a trikrát sa uchádzal o priazeň voličov ako prezidentský kandidát. Je aj kľúčovou postavou politického Hnutia 5. júna - Združenia vlasteneckých síl (M5-RFP), ktoré sa aktívne zapojilo do protestov proti bývalému civilnému prezidentovi Mali Ibrahimovi Boubacarovi Keitovi, ktorého v auguste 2020 zvrhla armáda.
V tábore civilistov sa Maiga stal "tvárou" odklonu Mali od bývalého koloniálneho vládcu - Francúzska - smerom k užším politickým a vojenským vzťahom s Ruskom, ktorý presadilo vojenské vedenie krajiny.
V septembri 2021 Maiga na pôde OSN odsúdil ohlásené stiahnutie francúzskych jednotiek, ktoré boli zapojené do operácií proti džihádistom v Mali a v oblasti afrického Sahelu. Maiga doplnil, že tento odsun primal Mali k tomu, aby preskúmalo nové možnosti na posilnenie svojej bezpečnosti. Toto jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v médiách objavili informácie o prítomnosti žoldnierov ruskej polovojenskej Vagnerovej skupiny v Mali.
Západoafrickú krajinu sužovanú džihádistickými útokmi a separatistickými násilnosťami vedie armáda od prevratov v rokoch 2020 a 2021. Choguel Kokalla Maiga, ktorý bol vymenovaný armádou po druhom prevrate, bol vo svojej pozícii premiéra vnímaný ako izolovaný, s malým priestorom na manévrovanie. Jeho odvolanie vodcom junty Assimim Goitom vytvára ďalšiu neistotu v už aj tak problematickom kontexte, konštatovala AFP.
V júni 2022 totiž junta v Mali sľúbila, že zorganizuje voľby a odovzdá moc civilistom do konca marca 2024. Neskôr však voľby odložila na neurčito.
Maiga v sobotu verejne odsúdil nejasnosti týkajúce sa konca prechodu Mali od vojenskej k civilnej vláde. Upozornil, že táto neistota by mohla byť vážnou výzvou a mohla by predstavovať aj "riziko návratu späť".
Vplyvná skupina podporujúca vojenských vládcov v Mali - Kolektív pre obranu armády (CDM) - následne Maigu vyzvala, aby do 72 hodín odstúpil. V utorok sa v Mali konali demonštrácie na podporu armády sprevádzané výzvami na premiérovo odstúpenie.
Maigove kritické vyjadrenia na adresu junty okrem toho vyvolali v Mali špekulácie o jeho možnej kandidatúre v predpokladaných prezidentských voľbách.
Maiga (66) predtým niekoľkokrát pôsobil ako minister malijskej vlády a trikrát sa uchádzal o priazeň voličov ako prezidentský kandidát. Je aj kľúčovou postavou politického Hnutia 5. júna - Združenia vlasteneckých síl (M5-RFP), ktoré sa aktívne zapojilo do protestov proti bývalému civilnému prezidentovi Mali Ibrahimovi Boubacarovi Keitovi, ktorého v auguste 2020 zvrhla armáda.
V tábore civilistov sa Maiga stal "tvárou" odklonu Mali od bývalého koloniálneho vládcu - Francúzska - smerom k užším politickým a vojenským vzťahom s Ruskom, ktorý presadilo vojenské vedenie krajiny.
V septembri 2021 Maiga na pôde OSN odsúdil ohlásené stiahnutie francúzskych jednotiek, ktoré boli zapojené do operácií proti džihádistom v Mali a v oblasti afrického Sahelu. Maiga doplnil, že tento odsun primal Mali k tomu, aby preskúmalo nové možnosti na posilnenie svojej bezpečnosti. Toto jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď sa v médiách objavili informácie o prítomnosti žoldnierov ruskej polovojenskej Vagnerovej skupiny v Mali.
