Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Účastníci putovali z väčšej časti po území Poľska smerom k hranici so Slovenskom.
Autor TASR
Žilina 7. augusta (TASR) – Pochod Vrba Wetzler Memorial z priestorov nemeckého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau pri poľskom Osvienčime do Žiliny absolvovalo po dvoch rokoch viac ako 40 ľudí. V žilinskej Neologickej synagóge ho v sobotu (6. 8.) večer zavŕšili na podujatí pre verejnosť.
Podľa Petra Šveca zo slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) pochod kopíruje zhruba 130 kilometrov dlhú trasu dvoch slovenských Židov Rudolfa Vrbu (Waltera Rosenberga) a Alfreda Wetzlera. "Za dramatických okolností po nej v apríli 1944 úspešne ušli z koncentračného tábora na Slovensko do obce Skalité. Neskôr pokračovali vlakom do Žiliny," priblížil.
"Od začiatku sme chceli, aby hrdinstvo Vrbu a Wetzlera nepripomínal len pamätník či tabuľa. Naším cieľom je vybudovať živý pamätník. Postavený z ľudí, ktorí si nájdu čas. Myslím si, že sa nám to podarilo oživiť. Zhruba tretina ľudí už na pochode bola a pridali sa noví. Obetovali čas, zobrali si dovolenky, aby mohli 120 kilometrov kráčať v nie vždy ľahkých podmienkach," podotkol Švec.
Pripomenul, že správu Vrbu a Wetzlera považujú za jeden z najdôležitejších dokumentov druhej svetovej vojny. "Je to pre mňa odkaz, že sa netreba vzdať a treba hovoriť pravdu. Pre verejnosť je to odkaz, aby sme počúvali, sledovali, vyhodnocovali nielen na základe povrchných javov a tlakov. Ale zapojme aj charakter. Lebo tí dvaja muži boli veľmi odvážni a mali v sebe morálny kompas," skonštatoval Švec.
Účastníci putovali z väčšej časti po území Poľska smerom k hranici so Slovenskom. Trasa pochodu sa opiera o opisy úteku v dvoch knihách, samostatne publikovaných Wetzlerom a Vrbom. Na poľsko-slovenskej hranici v Zwardoni sa stretli pri pamätníku pochodu. Vytvoril ho slovenský sochár Fero Guldan a osadil ho pri prvom pochode v roku 2014. Posledný úsek na slovenskej strane absolvovali účastníci prevažne vlakom. V Žiline sa zhromaždili v Pamätnej izbe Wetzlera a Vrbu na Hollého ulici a večer v Neologickej synagóge, dodal Švec.
Podľa Petra Šveca zo slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) pochod kopíruje zhruba 130 kilometrov dlhú trasu dvoch slovenských Židov Rudolfa Vrbu (Waltera Rosenberga) a Alfreda Wetzlera. "Za dramatických okolností po nej v apríli 1944 úspešne ušli z koncentračného tábora na Slovensko do obce Skalité. Neskôr pokračovali vlakom do Žiliny," priblížil.
"Od začiatku sme chceli, aby hrdinstvo Vrbu a Wetzlera nepripomínal len pamätník či tabuľa. Naším cieľom je vybudovať živý pamätník. Postavený z ľudí, ktorí si nájdu čas. Myslím si, že sa nám to podarilo oživiť. Zhruba tretina ľudí už na pochode bola a pridali sa noví. Obetovali čas, zobrali si dovolenky, aby mohli 120 kilometrov kráčať v nie vždy ľahkých podmienkach," podotkol Švec.
Pripomenul, že správu Vrbu a Wetzlera považujú za jeden z najdôležitejších dokumentov druhej svetovej vojny. "Je to pre mňa odkaz, že sa netreba vzdať a treba hovoriť pravdu. Pre verejnosť je to odkaz, aby sme počúvali, sledovali, vyhodnocovali nielen na základe povrchných javov a tlakov. Ale zapojme aj charakter. Lebo tí dvaja muži boli veľmi odvážni a mali v sebe morálny kompas," skonštatoval Švec.
Účastníci putovali z väčšej časti po území Poľska smerom k hranici so Slovenskom. Trasa pochodu sa opiera o opisy úteku v dvoch knihách, samostatne publikovaných Wetzlerom a Vrbom. Na poľsko-slovenskej hranici v Zwardoni sa stretli pri pamätníku pochodu. Vytvoril ho slovenský sochár Fero Guldan a osadil ho pri prvom pochode v roku 2014. Posledný úsek na slovenskej strane absolvovali účastníci prevažne vlakom. V Žiline sa zhromaždili v Pamätnej izbe Wetzlera a Vrbu na Hollého ulici a večer v Neologickej synagóge, dodal Švec.
