Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K údajnému pokusu o atentát na Madura došlo v Caracase počas jeho prejavu pri príležitosti 81. výročia vzniku venezuelskej Národnej gardy.
Autor TASR
Caracas 6. augusta (TASR) - Šesť osôb zadržali venezuelské úrady v súvislosti so sobotňajším neúspešným pokusom o atentát na prezidenta Nicolása Madura. Pri zásahu bolo zhabaných aj niekoľko vozidiel a zaistené dôkazy, povedal v nedeľu podľa agentúry AVN venezuelský minister vnútra Néstor Reverol.
K údajnému pokusu o atentát na Madura došlo v Caracase počas jeho prejavu pri príležitosti 81. výročia vzniku venezuelskej Národnej gardy. Maduro sa práve prihováral stovkám zoradených príslušníkov gardy, keď došlo k dvom explóziám spôsobeným dronmi nesúcimi výbušniny. Pri útoku utrpelo zranenia sedem príslušníkov Národnej gardy.
Podľa Reverola použili atentátnici dva drony, z ktorých každý niesol jeden kilogram plastickej trhaviny C-4. Jeden dron mal vybuchnúť nad prezidentom, druhý priamo pred ním. Armáde sa však podarilo jeden z diaľkovo ovládaných dronov elektronicky vychýliť z kurzu, zatiaľ čo druhý narazil do bytového domu, vzdialeného dva bloky od miesta Madurovho príhovoru, uviedol minister, ktorý zároveň nevylúčil, že "v nasledujúcich hodinách by mohlo dôjsť k ďalším zatknutiam".
Dvaja zo zadržaných sa podľa Reverola v minulosti podieľali na protivládnych aktivitách. Jeden sa zúčastnil na protestoch v roku 2014, na druhého bol vydaný zatykač za účasť na útoku na vojenské kasárne. Ďalšie podrobnosti Reverol neuviedol.
Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López v nedeľu v štátnej televízii vyhlásil, že atentátnici sa snažili zlikvidovať celú elitu krajiny spolu s Madurom.
Vládou opísaný priebeh udalostí však spochybnili hasiči, ktorí prišli na miesto činu. Traja z nich, ktorí chceli zostať v anonymite, podľa agentúry AP uviedli, že v jednom byte v skutočnosti explodovala plynová bomba.
Maduro neskôr bez predloženia dôkazov vyhlásil, že za útok je zodpovedná "krajne pravicová opozícia", ktorá spolupracuje s osobami v kolumbijskej metropole Bogota a americkom meste Miami; medzi nimi spomenul kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa. Kolumbijská vláda v reakcii dôrazne poprela, že by Santos zohral nejakú úlohu pri sobotňajšom útoku. Zapojenie USA poprel poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Bolton.
K zodpovednosti za útok sa podľa agentúry AP prihlásila málo známa skupina, ktorá si hovorí Vojaci v tričkách. Tá chcela v blízkosti prezidenta nechať vybuchnúť dva drony naložené výbušninami, ale vojaci ich zostrelili. "Dnes sa to nepodarilo, ale je to len otázka času," uviedla skupina na Twitteri. Autentickosť tohto priznania sa agentúre AP nepodarilo overiť.
Už bezprostredne po tomto incidente sa ozvali hlasy spochybňujúce vládnu verziu o pokuse o atentát na Madura. Kritici sa obávajú, že prezident ho môže využiť na ďalšie represie voči svojim oponentom.
Venezuela trpí stále sa zhoršujúcou hospodárskou a humanitárnou krízou a dostáva do čoraz väčšej izolácie. Trápi ju aj jedna z najvyšších mier inflácie na svete.
K údajnému pokusu o atentát na Madura došlo v Caracase počas jeho prejavu pri príležitosti 81. výročia vzniku venezuelskej Národnej gardy. Maduro sa práve prihováral stovkám zoradených príslušníkov gardy, keď došlo k dvom explóziám spôsobeným dronmi nesúcimi výbušniny. Pri útoku utrpelo zranenia sedem príslušníkov Národnej gardy.
Podľa Reverola použili atentátnici dva drony, z ktorých každý niesol jeden kilogram plastickej trhaviny C-4. Jeden dron mal vybuchnúť nad prezidentom, druhý priamo pred ním. Armáde sa však podarilo jeden z diaľkovo ovládaných dronov elektronicky vychýliť z kurzu, zatiaľ čo druhý narazil do bytového domu, vzdialeného dva bloky od miesta Madurovho príhovoru, uviedol minister, ktorý zároveň nevylúčil, že "v nasledujúcich hodinách by mohlo dôjsť k ďalším zatknutiam".
Dvaja zo zadržaných sa podľa Reverola v minulosti podieľali na protivládnych aktivitách. Jeden sa zúčastnil na protestoch v roku 2014, na druhého bol vydaný zatykač za účasť na útoku na vojenské kasárne. Ďalšie podrobnosti Reverol neuviedol.
Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López v nedeľu v štátnej televízii vyhlásil, že atentátnici sa snažili zlikvidovať celú elitu krajiny spolu s Madurom.
Vládou opísaný priebeh udalostí však spochybnili hasiči, ktorí prišli na miesto činu. Traja z nich, ktorí chceli zostať v anonymite, podľa agentúry AP uviedli, že v jednom byte v skutočnosti explodovala plynová bomba.
Maduro neskôr bez predloženia dôkazov vyhlásil, že za útok je zodpovedná "krajne pravicová opozícia", ktorá spolupracuje s osobami v kolumbijskej metropole Bogota a americkom meste Miami; medzi nimi spomenul kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa. Kolumbijská vláda v reakcii dôrazne poprela, že by Santos zohral nejakú úlohu pri sobotňajšom útoku. Zapojenie USA poprel poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Bolton.
K zodpovednosti za útok sa podľa agentúry AP prihlásila málo známa skupina, ktorá si hovorí Vojaci v tričkách. Tá chcela v blízkosti prezidenta nechať vybuchnúť dva drony naložené výbušninami, ale vojaci ich zostrelili. "Dnes sa to nepodarilo, ale je to len otázka času," uviedla skupina na Twitteri. Autentickosť tohto priznania sa agentúre AP nepodarilo overiť.
Už bezprostredne po tomto incidente sa ozvali hlasy spochybňujúce vládnu verziu o pokuse o atentát na Madura. Kritici sa obávajú, že prezident ho môže využiť na ďalšie represie voči svojim oponentom.
Venezuela trpí stále sa zhoršujúcou hospodárskou a humanitárnou krízou a dostáva do čoraz väčšej izolácie. Trápi ju aj jedna z najvyšších mier inflácie na svete.
