Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Zahraničie

Pobaltie avizovalo opustenie Moskvou kontrolovanej elektrickej siete

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Estónsko, Lotyšsko a Litva sa v roku 2019 dohodli s Európskou komisiou na koordinácii pripojenia k energetickej sieti EÚ do konca roka 2025.

Vilnius 16. júla (TASR) - Prevádzkovatelia elektrických sietí troch pobaltských krajín v utorok oficiálne oznámili Rusku a Bielorusku, že ukončia dohodu z roku 2001, na základe ktorej sú Estónsko, Lotyšsko a Litva pripojené k elektrickej prenosovej sústave kontrolovanej Moskvou. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Plán odstaviť sa od ruskej siete oznámili pobaltské krajiny minulý rok. Ide o jeden z krokov, ktorými sa snažia odpútať od závislosti od Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Vo februári budúceho roka sa štáty pripoja na hlavnú kontinentálnu európsku elektrickú sieť.

Estónsky Elering, lotyšská spoločnosť AST a litovský Litgrid, uviedli, že spoločné oznámenie o odchode z ruskej siete podpísali v utorok v Rige. Spoločná dohoda s Moskvou a Minskom sa skončí 7. februára a pobaltské systémy sa od siete odpoja nasledujúci deň.

"Odpojíme a demontujeme posledné fyzické prepojenia s ruskými a bieloruskými sieťami," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Litgrid Rokas Masiulis. Krok zároveň nazval "ambicióznym projektom energetickej nezávislosti."

Estónsko, Lotyšsko ani Litva v súčasnosti nekupujú elektrinu z Ruska. Zostávajú však fyzicky pripojené k sieti, v ktorej elektrickú frekvenciu kontroluje Moskva na základe dohody BRELL z roku 2001. Oba systémy používajú striedavý prúd s frekvenciou 50 Hz.

"Synchronizácia s kontinentálnou Európou umožní nezávislé, stabilné a spoľahlivé riadenie frekvencie elektrických sietí pobaltských štátov a zvýši energetickú bezpečnosť v regióne," uviedol estónsky prevádzkovateľ siete Elering.

Estónsko, Lotyšsko a Litva sa v roku 2019 dohodli s Európskou komisiou na koordinácii pripojenia k energetickej sieti EÚ do konca roka 2025. Vojna Ruska na Ukrajine však projekt urýchlila. EÚ celkovo na projekt vyhradila 1,2 miliardy eur.