Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri EÚ sa minulý mesiac v zásade rozhodli uvaliť sankcie proti Lukašenkovmu režimu.
Autor TASR
Vilnius 25. septembra (TASR) - Litva, Lotyšsko a Estónsko v piatok zakázali vstup na svoje územie ďalšej približne stovke vysokopostavených bieloruských predstaviteľov v súvislosti so zmanipulovanými prezidentskými voľbami a potlačovaním opozičných protestov v Bielorusku. Informovala o tom agentúra AFP.
Podľa litovského ministerstva zahraničných vecí pribudli na sankčnom zozname pobaltských krajín bieloruskí sudcovia, prokurátori, príslušníci poriadkovej polície i predstavitelia prezidentskej administratívy. "Čas plynie a toto je minimum, ktoré by sme mali urobiť v prípade tých, ktorí proti ľuďom použili násilie a možno spáchali trestné činy," uviedol litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.
Litva, Lotyšsko a Estónsko zaviedli koncom augusta ako prvé členské štáty EÚ sankcie voči Bielorusku: zakázali vstup na svoje územie bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a 29 ďalším vysokopostaveným bieloruským politikom.
Podľa Linkevičiusa ďalšie rozšírenie sankcií motivovala stredajšia utajená prezidentská inaugurácia Lukašenka, ako aj súčasná neschopnosť EÚ prijať spoločné sankčné opatrenia.
Ministri EÚ sa minulý mesiac v zásade rozhodli uvaliť sankcie proti Lukašenkovmu režimu. Ich schválenie však aktuálne blokuje Cyprus, ktorý chce touto cestou dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku v spojitosti so sporným prieskumom ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora. Očakáva sa, že lídri EÚ budú rokovať o Bielorusku a Turecku na budúcotýždňovom summite.
Vlastné sankcie voči bieloruským činiteľom pripravuje v spolupráci so Spojenými štátmi a Kanadou aj Veľká Británia.
Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. K pobaltským štátom sa v tomto smere pridali Nemecko, Česko i Slovensko. Za legitímneho prezidenta Lukašenka neuznávajú ani Spojené štáty.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Podľa výsledkov zverejnených Ústrednou volebnou komisiou Lukašenka volilo 80,1 percenta voličov, zatiaľ čo jeho hlavnú oponentku Cichanovskú podporilo 10,12 percenta hlasujúcich.
Od vyhlásenia kontroverzných výsledkov prezidentských volieb sa v Bielorusku konajú protestné zhromaždenia, pri ktorých dochádza k masovému zatýkaniu ich účastníkov i k prípadom použitia neprimeranej sily zo strany polície. Potýčky si vyžiadali už desiatky zranených a niekoľko obetí na životoch.
Podľa litovského ministerstva zahraničných vecí pribudli na sankčnom zozname pobaltských krajín bieloruskí sudcovia, prokurátori, príslušníci poriadkovej polície i predstavitelia prezidentskej administratívy. "Čas plynie a toto je minimum, ktoré by sme mali urobiť v prípade tých, ktorí proti ľuďom použili násilie a možno spáchali trestné činy," uviedol litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.
Litva, Lotyšsko a Estónsko zaviedli koncom augusta ako prvé členské štáty EÚ sankcie voči Bielorusku: zakázali vstup na svoje územie bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a 29 ďalším vysokopostaveným bieloruským politikom.
Podľa Linkevičiusa ďalšie rozšírenie sankcií motivovala stredajšia utajená prezidentská inaugurácia Lukašenka, ako aj súčasná neschopnosť EÚ prijať spoločné sankčné opatrenia.
Ministri EÚ sa minulý mesiac v zásade rozhodli uvaliť sankcie proti Lukašenkovmu režimu. Ich schválenie však aktuálne blokuje Cyprus, ktorý chce touto cestou dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku v spojitosti so sporným prieskumom ložísk zemného plynu vo východnej časti Stredozemného mora. Očakáva sa, že lídri EÚ budú rokovať o Bielorusku a Turecku na budúcotýždňovom summite.
Vlastné sankcie voči bieloruským činiteľom pripravuje v spolupráci so Spojenými štátmi a Kanadou aj Veľká Británia.
Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. K pobaltským štátom sa v tomto smere pridali Nemecko, Česko i Slovensko. Za legitímneho prezidenta Lukašenka neuznávajú ani Spojené štáty.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Podľa výsledkov zverejnených Ústrednou volebnou komisiou Lukašenka volilo 80,1 percenta voličov, zatiaľ čo jeho hlavnú oponentku Cichanovskú podporilo 10,12 percenta hlasujúcich.
Od vyhlásenia kontroverzných výsledkov prezidentských volieb sa v Bielorusku konajú protestné zhromaždenia, pri ktorých dochádza k masovému zatýkaniu ich účastníkov i k prípadom použitia neprimeranej sily zo strany polície. Potýčky si vyžiadali už desiatky zranených a niekoľko obetí na životoch.
