Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sankcie by sa mali vzťahovať na dovedna 11 gruzínskych predstaviteľov, ktorí majú do pobaltských krajín zakázaný vstup.
Autor TASR
Vilnius/Riga/Tallinn 2. decembra (TASR) - Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko uvalili v pondelok sankcie na politických lídrov Gruzínska. Ide o reakciu na potláčanie protestov po sporných voľbách, ktoré sa v uplynulých dňoch zintenzívnili po oznámení tamojšej vlády o prerušení rokovaní o vstupe do Európskej únie. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.
"Tri pobaltské štáty sa spoločne dohodli na uvalení národných sankcií voči tým, ktorí potlačili legitímne protesty v Gruzínsku. Oponenti demokracie a porušovatelia ľudských práv nie sú v našich krajinách vítaní," uviedli po anglicky v samostatných príspevkoch na platforme X ministri zahraničných vecí troch krajín.
Sankcie by sa mali vzťahovať na dovedna 11 gruzínskych predstaviteľov, ktorí majú do pobaltských krajín zakázaný vstup.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna zverejnili aj zoznam sankcionovaných vrátane gruzínskeho ministra vnútra Vachtanga Gomelauriho a najbohatší Gruzínca a zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzinu Ivanišviliho.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová avizovala, že sankcie voči predstaviteľom strany Gruzínsky sen zvažuje aj celý euroblok.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vo štvrtok vyhlásil, že Tbilisi pozastavuje prístupové rozhovory s EÚ do roku 2028, čo vyvolalo búrlivé reakcie opozície a protesty. Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje okolo 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.
Polícia proti demonštrantom tvrdo zakročila, nasadila vodné delá či slzotvorný plyn. Na zhromaždeniach zadržala v ostatných dňoch už prinajmenšom 224 ľudí. Zranenia utrpeli desiatky ľudí.
Protesty prebiehali v Gruzínsku v podstate kontinuálne od parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov. Prozápadná opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.
"Tri pobaltské štáty sa spoločne dohodli na uvalení národných sankcií voči tým, ktorí potlačili legitímne protesty v Gruzínsku. Oponenti demokracie a porušovatelia ľudských práv nie sú v našich krajinách vítaní," uviedli po anglicky v samostatných príspevkoch na platforme X ministri zahraničných vecí troch krajín.
Sankcie by sa mali vzťahovať na dovedna 11 gruzínskych predstaviteľov, ktorí majú do pobaltských krajín zakázaný vstup.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna zverejnili aj zoznam sankcionovaných vrátane gruzínskeho ministra vnútra Vachtanga Gomelauriho a najbohatší Gruzínca a zakladateľa vládnucej strany Gruzínsky sen Bidzinu Ivanišviliho.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová avizovala, že sankcie voči predstaviteľom strany Gruzínsky sen zvažuje aj celý euroblok.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vo štvrtok vyhlásil, že Tbilisi pozastavuje prístupové rozhovory s EÚ do roku 2028, čo vyvolalo búrlivé reakcie opozície a protesty. Členstvo v EÚ podľa prieskumov podporuje okolo 80 percent obyvateľov Gruzínska a tento cieľ je zakotvený aj v gruzínskej ústave.
Polícia proti demonštrantom tvrdo zakročila, nasadila vodné delá či slzotvorný plyn. Na zhromaždeniach zadržala v ostatných dňoch už prinajmenšom 224 ľudí. Zranenia utrpeli desiatky ľudí.
Protesty prebiehali v Gruzínsku v podstate kontinuálne od parlamentných volieb z 26. októbra, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazila vládnuca proruská strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov. Prozápadná opozícia aj prezidentka Salome Zurabišviliová výsledky volieb neuznali a vládnucu stranu obviňujú z rozsiahlych volebných podvodov.
