Venezuela je už niekoľko dní dejiskom pouličných protestov, ktoré si vyžiadali najmenej 26 obetí na životoch.
Autor TASR
Ženeva 25. januára (TASR) - Viac ako 350 osôb zatkli v tomto týždni vo Venezuele počas protestov voči vláde prezidenta Nicolása Madura. Informovala o tom v piatok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová a vyzvala na "okamžité rozhovory" s cieľom zmierniť napätie.
Podľa agentúry AFP uviedla, že jej úrad má "správy o rozsiahlom zatýkaní demonštrantov - celkovo značne cez 350 (tento týždeň) vrátane 320 iba počas 23. januára".
Venezuela je už niekoľko dní dejiskom pouličných protestov, ktoré si vyžiadali najmenej 26 obetí na životoch. Ich účastníci žiadajú Madurov odchod z funkcie. Podporu mu vyslovilo vo štvrtok velenie venezuelskej armády, ktorá predtým obvinila opozičného lídra Juana Guaidóa z pokusu o štátny prevrat a vyzvala na dialóg.
Podľa Bacheletovej úradu, odvolávajúceho sa "dôveryhodné miestne zdroje", existujú náznaky, že najmenej 20 ľudí zahynulo po tom, ako "ich počas utorkových a stredajších demonštrácií údajne zastrelili bezpečnostné sily alebo členovia provládnych ozbrojených skupín".
Spojené štáty, Kanada a hlavné juhoamerické krajiny v stredu uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Maduro označil tento krok za pokus o prevrat organizovaný Washingtonom a prerušil diplomatické styky s USA.
Maduro sa dočkal podpory od Ruska, Mexika, Bolívie, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Turecka, zatiaľ čo Čína vyzvala na vyriešenie všetkých nezhôd mierovou cestou a vyslovila sa proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.
Nemecká vláda zváži uznanie Guaidóa ako prezidenta Venezuely, ak sa v krajine neuskutočnia okamžite slobodné a spravodlivé voľby, uviedol v piatok hovorca vlády.
Podľa agentúry AFP uviedla, že jej úrad má "správy o rozsiahlom zatýkaní demonštrantov - celkovo značne cez 350 (tento týždeň) vrátane 320 iba počas 23. januára".
Venezuela je už niekoľko dní dejiskom pouličných protestov, ktoré si vyžiadali najmenej 26 obetí na životoch. Ich účastníci žiadajú Madurov odchod z funkcie. Podporu mu vyslovilo vo štvrtok velenie venezuelskej armády, ktorá predtým obvinila opozičného lídra Juana Guaidóa z pokusu o štátny prevrat a vyzvala na dialóg.
Podľa Bacheletovej úradu, odvolávajúceho sa "dôveryhodné miestne zdroje", existujú náznaky, že najmenej 20 ľudí zahynulo po tom, ako "ich počas utorkových a stredajších demonštrácií údajne zastrelili bezpečnostné sily alebo členovia provládnych ozbrojených skupín".
Spojené štáty, Kanada a hlavné juhoamerické krajiny v stredu uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Maduro označil tento krok za pokus o prevrat organizovaný Washingtonom a prerušil diplomatické styky s USA.
Maduro sa dočkal podpory od Ruska, Mexika, Bolívie, Iránu, Kuby, Nikaraguy a Turecka, zatiaľ čo Čína vyzvala na vyriešenie všetkých nezhôd mierovou cestou a vyslovila sa proti vonkajšiemu zasahovaniu do vnútorných záležitostí krajiny.
Nemecká vláda zváži uznanie Guaidóa ako prezidenta Venezuely, ak sa v krajine neuskutočnia okamžite slobodné a spravodlivé voľby, uviedol v piatok hovorca vlády.