Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Cameron: Británia nebude súčasťou spoločného azylového systému EÚ

Britský premiér David Cameron Foto: TASR/AP

Dnešný mimoriadny summit EÚ a Turecka v Bruseli má za cieľ finalizovať dohodu o masovom návrate migrantov z krajín EÚ do Turecka a potvrdiť uzavretie balkánskej migračnej trasy.

Brusel 7. marca (TASR) - Británia sa nepripojí k spoločnému azylovému systému EÚ, ktorý pripravuje Európska komisia (EK). Na úvod dnešného summitu EÚ-Turecko v Bruseli to potvrdil britský premiér David Cameron.

Britský premiér spresnil, že jeho krajina bude ovplyvnená migračnou krízou, aj keby voliči v júnovom referende rozhodli o vystúpení Británie z EÚ.

"Máme solídnu možnosť nezúčastňovať sa na tejto veci. Neexistuje žiadna perspektíva pripojenia sa Británie k spoločnému procesu udeľovania azylu v Európe. Budeme mať svoj vlastný prístup pre udeľovanie azylu, náš vlastný spôsob, ako riešiť veci a chrániť hranice," upozornil Cameron.

Podľa súčasného systému EÚ, známeho ako Dublinský protokol, ktorý sa vzťahuje aj na Spojené kráľovstvo, členské krajiny únie musia zaregistrovať žiadateľov o azyl a rozbehnúť príslušné azylové konanie pre každého z nich. Zodpovednosť za tento proces leží na pleciach prvého štátu EÚ, do ktorého utečenci vstúpili. Táto povinnosť prestala platiť vlani, keď štáty "prvej línie", čiže tie najviac vystavené náporu migrantov, nestíhali plniť záväzky z Dublinského protokolu.

Britský denník Financial Times v nedeľu upozornil, že Európska komisia pracuje na príprave centralizácie žiadostí o azyl v EÚ. Komisia by mala predstaviť nový návrh na radikálne prehodnotenie svojej azylovej politiky už o necelé dva týždne, na summite EÚ v dňoch 17. a 18. marca.

Návrh exekutívy EÚ ráta s tým, že všetky žiadosti o azyl budú prenesené na Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), čo je jedna z výkonných agentúr EÚ, so sídlom na Malte.


EÚ je pripravená zdvojnásobiť pomoc Turecku pre utečencov na šesť miliárd eur

Brusel 7. marca (TASR) - Európska únia je pripravená zdvojnásobiť už dohodnutú trojmiliardovú finančnú pomoc pre Turecko v prospech sýrskych utečencov na území tejto krajiny. Uvádza sa to v návrhu záverov, o ktorých rokujú lídri EÚ v Bruseli.

Turecký premiér Ahmet Davutoglu prišiel na summit EÚ-Turecko s požiadavkou na pridanie ďalších troch miliárd eur určených na zlepšenie životných a sociálnych podmienok sýrskych utečencov. V priebehu summitu agentúra Reuters priniesla správu, že Turecko chce od Európanov dokopy až 20 miliárd eur, na čo niektoré médiá zareagovali označením summitu za "turecký bazár", na ktorom sa tradične ujednávajú ceny za tovar.

Návrh dokumentu, o ktorom rokujú premiéri a prezidenti členských krajín EÚ a ktorý bol upravený v priebehu dnešných rokovaní medzi EÚ a Tureckom, zahŕňa obojstranné opatrenia zamerané na ukončenie migračnej krízy.

Medzi nové opatrenia patrí návrh, aby Turecko prijalo späť všetkých nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa na gréckych ostrovoch vrátane Sýrčanov, zatiaľ čo EÚ zoberie z Turecka iba sýrskych utečencov podľa schémy jeden za jedného. Znamená to, že krajiny EÚ zoberú jedného sýrskeho utečenca z Turecka za každého Sýrčana z gréckych ostrovov vráteného na turecké územie.

Európska únia by mala poskytnúť dodatočné tri miliardy eur do konca roka 2018. Nová finančná pomoc bude prioritne zameraná na poskytnutie prístrešia pre sýrskych utečencov, na zlepšenie ich zdravotných podmienok, zabezpečenia školskej dochádzky pre ich deti a zjednodušenie prístupu utečencov na turecký trh práce.

Turecko okrem toho od EÚ očakáva zjednodušenie vízovej povinnosti pre svojich občanov pri cestovaní do schengenskej zóny už do konca júna tohto roku. To by bol jasný ústupok zo strany Bruselu, lebo europolitici pôvodne uvažovali len o postupnej liberalizácii víz pre občanov Turecka.


Premiér absolvuje pravdepodobne celý program v Bruseli

Slovenský premiér Robert Fico počas príchodu na mimoriadny summit EÚ a Turecka o riešení utečeneckej krízy 7. marca 2016 v Bruseli.
Foto: TASR/AP


Napriek tomu, že slovenský premiér Robert Fico plánoval odísť z dnešného summitu v Bruseli skôr, pravdepodobne absolvuje celú agendu. Dôvodom je zmena programu, ktorú ohlásil predseda Európskej rady Donald Tusk. Súvisí to s novými požiadavkami, s ktorými na rokovanie prišiel turecký premiér Ahmet Davutoglu.

K pracovnému obedu s predstaviteľmi Turecka a pracovnému zasadnutiu Európskej rady tak ešte pribudne večera lídrov európskej dvadsaťosmičky s Davutogluom.

Ankara požaduje navýšenie zdrojov, ktoré jej vlani v novembri podpísaním tzv. akčného plánu sľúbila únia na pomoc pri zvládaní migračnej vlny. Vtedy sa dohodlo na troch miliardách eur, ktoré sa majú použiť na zlepšenie životných podmienok sýrskych utečencov na území Turecka. Tých je tam okolo 2,5 milióna.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dnes kritizoval EÚ za to, že zdržiava vyplatenie prisľúbenej pomoci.

Diplomatické zdroje v Bruseli hovoria o tom, že Turecko požaduje navyše ďalšie tri miliardy eur. Agentúra Reuters sa odvoláva na nemenované zdroje, ktoré tvrdia, že je to spolu až 20 miliárd eur.

K novým požiadavkám patrí odblokovanie ďalších kapitol v prístupových rokovaniach medzi Tureckom a EÚ, proti čomu vystupuje najmä Cyprus. Predmetné kapitoly sa týkajú napríklad právneho štátu a bezpečnosti či voľného pohybu pracovníkov. Okrem toho Turecko žiada liberalizáciu vízového režimu s EÚ do júna tohto roka.


Sobotka: Summit EÚ-Turecko presadzuje to, čo už dávnejšie žiada V4

Dnešný summit EÚ-Turecko by mal potvrdiť plán uzavretia balkánskej trasy pre migrantov. Uviedol to český premiér Bohuslav Sobotka po príchode do Bruselu.

Sobotka skonštatoval, že pripravené závery pre lídrov EÚ a tureckého premiéra Ahmeta Davutogla odrážajú stanovisko, ktoré už niekoľko mesiacov presadzujú krajiny Vyšehradskej štvorky (V4). Pripomenul, že nedávny summit krajín V4 s Bulharskom a Macedónskom v Prahe hovoril o "pláne B", čiže o uzavretí balkánskej trasy pre nelegálnych migrantov.



"Uplynulo niekoľko týždňov a som veľmi rád, že priamo v návrhoch dnešnej Európskej rady je veta, ktorá hovorí o uzavretí balkánskej trasy pre nelegálnu migráciu. To je dôležitý signál podpory všetkým krajinám, ktoré sa snažia obmedziť migráciu na balkánskej trase," vyhlásil šéf českej vlády.

Ďalším dôležitým bodom summitu bude otázka pomoci EÚ pre Grécko, keďže je zrejmé, že ak sa uzavrie balkánska trasa a časť utečencov zostane na území Grécka, títo ľudia by mali byť vrátení späť do Turecka. Toto podľa Sobotku musia lídri EÚ jasne prerokovať s tureckým premiérom.

"Jednoznačne by EÚ mala podporiť navracanie ekonomických utečencov z Grécka do Turecka," uviedol Sobotka. Podľa jeho slov treba skoordinovať postup krajín západného Balkánu, najmä vzhľadom na macedónsko-grécku hranicu, zaistiť návrat nelegálnych utečencov do Turecka a presvedčiť Grécko, že únia mu poskytne maximálnu možnú pomoc. Na druhej strane však Grécko musí plniť to, čo mu vyplýva z členstva v schengenskej zóne.

Predseda vlády ČR zároveň dodal, že jeho krajina sa zatiaľ nebude zúčastňovať na schéme dobrovoľného presídľovania utečencov z Turecka, čo pred summitom presadzovali viaceré členské krajiny EÚ.

Na archívnej snímke turecký premiér Ahmet Davutoglu a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Foto: TASR/AP


Turecký premiér Ahmet Davutoglu dnes po príchode na summit EÚ-Turecko v Bruseli uviedol, že jeho krajina očakáva solidaritu pri riešení súčasnej migračnej krízy. Zároveň varoval, že v stávke je budúcnosť spoločného európskeho kontinentu.

"Summit sám o sebe ukazuje, aké nenahraditeľné je Turecko pre EÚ a Európa pre Turecko," uviedol Davutoglu pred novinármi. Dodal, že obe strany musia pracovať bok po boku pre budúcnosť "nášho kontinentu".

Turecký premiér zdôraznil, že pred lídrami stojí veľa výziev a že jediný spôsob, ako na ne reagovať, je solidarita.

"Musíme vnímať celý obraz, nielen nelegálnu migráciu, ale rokovania sa týkajú celkovej budúcnosti nášho kontinentu," povedal Davutoglu.

Vyjadril tiež nádej, že dnešný summit bude úspešný a prinesie potrebný pozitívny "zlom" vo vzťahoch EÚ a Turecka, ktoré sa už niekoľko desaťročí snaží stať sa členom únie.

Na druhej strane sa v Európe množia názory, že EÚ nesmie za každú cenu ustupovať požiadavkám Turecka pri riešení migračnej krízy. Šéf liberálov v Európskom parlamente (ALDE) a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt v tejto súvislosti vyhlásil, že EÚ nesmie "zapredať svoju dušu" Turecku len preto, že sa sama nedokáže vyrovnať s nelegálnou migráciou.

Ciele summitu

Dnešný mimoriadny summit EÚ a Turecka v Bruseli má za cieľ finalizovať dohodu o masovom návrate migrantov z krajín EÚ do Turecka a potvrdiť uzavretie balkánskej migračnej trasy.

Turecký premiér Ahmet Davutoglu sa ešte pred rokovaním s lídrami 28 členských štátov EÚ stretol s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom. V nedeľu sa Davutoglu stretol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a holandským premiérom Markom Ruttem, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ.

Hlavným cieľom summitu je snaha zastaviť pokračujúci prílev migrantov smerujúcich z Turecka cez Grécko a balkánske štáty do západnej Európy.

Očakáva sa, že lídri EÚ a turecký premiér potvrdia, že balkánska migračná trasa bude v najbližších dňoch uzavretá, že už neplatí politika otvorených dverí EÚ a že všetci ekonomickí migranti budú posielaní späť do Turecka, odkiaľ sa väčšina z nich dostala do Európy. Týka sa to najmä Grécka, kde sa nachádza najväčší počet migrantov prúdiacich z Turecka.

Vyhlásenie o uzavretí balkánskej migračnej trasy, ktoré majú schváliť účastníci dnešného summitu, už v nedeľu prediskutovali veľvyslanci členských krajín EÚ. "S davmi migrantov cez západobalkánsku trasu je koniec; táto cesta je teraz uzavretá," píše sa v texte vyhlásenia, ktoré získal server Politico.

Summit má rovnako potvrdiť poskytnutie finančnej pomoci EÚ pre Grécko s ohľadom na humanitárnu krízu, ktorej táto krajina čelí v podobe rastúceho počtu migrantov. Grécko sa tak stane vôbec prvou členskou krajinou únie, ktorá bude čerpať uvedenú pomoc EÚ.

Po prvej časti summitu, po rokovaniach s Davutoglom, sa lídri EÚ zamerajú na diskusie o uplatňovaní Schengenského kódexu, ktorý stanovuje pravidlá správy vonkajších hraníc schengenskej zóny, a na detaily humanitárnej pomoci pre utečencov, ktorí uviazli na území Grécka.

Návrh dokumentu pripraveného pre premiérov a prezidentov, s odkazom na kolektívnu zodpovednosť, uvádza, že EÚ je pripravená stáť bok po boku s Gréckom v tejto ťažkej chvíli a že urobí všetko čo je v jej silách, aby pomohla riešiť situáciu okolo migračnej krízy.

Len od začiatku tohto roka prišlo do Európy už takmer 140.000 migrantov. Vlani ich počet presiahol jeden milión.

Kurz: Migranti môžu nájsť ochranu aj v Grécku
Rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, archívne foto
Foto: TASR – Štefan Puškáš

Pred dnešným summitom EÚ a Turecka o utečeneckej kríze obhajoval rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz uzavretie tzv. balkánskej trasy, ktorú využívajú migranti na ceste z Grécka do strednej Európy.

Štáty ako Rakúsko, Nemecko alebo Švédsko by nemohli prijať všetkých ľudí, ktorí tam chcú prísť, uviedol Kurz v nedeľu večer vo vysielaní nemeckej televízie ARD. Lídri na mimoriadnom summite podľa neho potvrdia, že balkánska trasa ostane uzavretá a že politika nekontrolovaného prepúšťania migrantov cez územia jednotlivých štátov sa skončila, informovala agentúra DPA.

V súvislosti s tisícami migrantov uviaznutými na grécko-macedónskej hranici Kurz povedal, že ľudia môžu hľadať ochranu aj v Grécku ako členskej krajine EÚ. Grécko má na svojom území v prepočte na obyvateľa oveľa menej utečencov než napríklad Rakúsko a čoskoro môže okrem toho rátať s rozsiahlou podporou únie, zdôraznil.

Nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas uviedol, že štáty nemôžu uzavieraním hraníc vyriešiť celosvetové migračné problémy, navyše to vedie k "reťazovým reakciám". Utečenci musia byť podľa neho v Európe rozdelení, pričom je potrebné bojovať proti príčinám, pre ktoré utekajú z domovov - a v tomto kontexte je prímerie v Sýrii po piatich rokoch občianskej vojny veľmi dôležité.


Únia chce, aby Turecko povolilo hliadkovacie lode v jeho vodách

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) počas obeda s tureckým premiérom Ahmetom Davutogluom (vľavo) a európskymi lídrami na summite EÚ - Turecko v Bruseli
Foto: TASR/AP


Dnešný summit EÚ-Turecko je jedným z najdôležitejších summitov. S odkazom na dôležitosť riešenia migračnej krízy to uviedla po príchode do Bruselu nemecká kancelárka Angela Merkelová. Francúzsky prezident Francois Hollande upozornil na potrebu väčšej ústretovosti Turecka pri hliadkovaní v Egejskom mori.

Hollande pred novinármi v budove Európskej rady zdôraznil, že musia existovať jasné záväzky zo strany Turecka v boji proti prevádzačom. "Európa sa musí zaviazať k plneniu programu presídľovania, čo znamená, že sýrski utečenci sú vítaní v Európe," dodal Hollande na adresu návrhov niektorých členských krajín o potrebe dobrovoľného presídľovania utečencov z Turecka.

Podľa francúzskeho prezidenta je nevyhnutné, aby sa EÚ a turecká strana dohodli na spoločnom prístupe k hliadkovaniu lodí v Egejskom mori. "More, ktoré oddeľuje Turecko a Grécko, je v súčasnosti strážené intervenčnými silami NATO. Turecko by si malo plniť svoju povinnosť zastavovať utečencov ešte pred ich nastúpením na lode a pokusom o prechod cez more," zdôraznil Hollande.

Holandský premiér Mark Rutte ako predstaviteľ predsedníckej krajiny EÚ na otázky, či Turecko je ochotné prijať konkrétne záväzky voči Európe, uviedol, že dnešné rokovania sú určené práve na to, aby sa podarilo nájsť pokrok.

"Som pomerne optimistický, že sa nám dnes podarí dosiahnuť ďalšie dohody s Tureckom," uviedol Rutte. Priznal, že jedným z ťažiskových bodov diskusií bude to, že EÚ chce od Turecka záväzok, že prijme naspäť nesýrskych utečencov, ktorým sa už podarilo dostať sa do Európy.

Merkelová pred začatím summitu vyjadrila nádej, že to budú úspešné, hoci neľahké rokovania, a že sa podarí v tejto otázke urobiť "krok vpred". "Značná časť summitu bude venovaná Turecku. Agenda vzťahov EÚ-Turecko má kľúčovú úlohu v otázke migrácie. Chrániť naše vonkajšie hranice a obmedziť nelegálnu migráciu je uskutočniteľné len v spolupráci s Tureckom," upozornila kancelárka.

Český premiér Bohuslav Sobotka v tejto súvislosti uviedol, že lídri EÚ na rokovaniach s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom musia potvrdiť obojstranný záujem plnenia Akčného plánu pre Turecko, na ktorom sa Brusel a Ankara dohodli vlani v novembri.

"Veľmi dôležitá bude reakcia tureckého premiéra na spustenie operácie NATO v Egejskom mori, kde Turecko avizovalo, že má problém povoliť vstup do svojich teritoriálnych vôd. Takáto operácia by potom nemala zmysel," zhodnotil Sobotka situáciu. Zároveň vyjadril nádej, že dnešné rokovania vyšlú pozitívny signál, že sa podarilo vyriešiť všetky technické problémy a operácia na zastavovanie utečencov v Egejskom mori bude prebiehať bez problémov, pretože to je jeden z dôležitých momentov, ktorý môže zabrániť nelegálnej migrácii.


Erdogan dúfa, že sa premiér vráti do Turecka s 3 miliardami eur

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril dnes nádej, že sa premiér Ahmet Davutoglu vráti zo summitu Európskej únie v Bruseli s tromi miliardami eur sľúbenej pomoci.

"Dúfam, že sa premiér vráti s tými peniazmi," citovala jeho vyjadrenie na stretnutí v Ankare tlačová agentúra DPA. Peniaze boli Turecku prisľúbené pred štyrmi mesiacmi a prezident povedal, že ich "ešte nedostalo".

Erdogan súčasne uviedol, že Turecko už utratilo "10 miliárd" eur na približne 2,7 milióna sýrskych utečencov v krajine.

Európska únia sa zaviazala poskytnúť Turecku finančnú pomoc, aby mu pomohla s prílevom imigrantov.


Turecko musí zachovávať slobodu prejavu a médií

Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová dnes zdôraznila, že Turecko musí dbať na výzvy, aby dodržiavalo základné demokratické práva a slobodu prejavu. Reagovala tak na krok tureckých úradov, ktoré ovládli najčítanejší denník v krajine, kritický voči vláde. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Turecké úrady minulý týždeň vtrhli do sídla denníka Zaman, aby uplatnili rozhodnutie súdu, podľa ktorého majú denník a jeho sesterské médiá riadiť určení správcovia. Tento krok vyvolal dvojdňové demonštrácie, ktoré polícia rozohnala slzotvorným plynom a vodnými delami.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Mogheriniová uviedla dnes pred summitom o migračnej kríze s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom, že Turecko "musí rešpektovať tie najvyššie princípy, pokiaľ ide o demokraciu, a tiež zákony zaručujúce základne slobody počnúc slobodou vyjadrovania sa".

Lídri Francúzska a Belgicka takisto trvali na tom, aby Turecko zaručilo slobodu médií.