V Santiagu bola ochromená takmer celá verejná doprava, uzavreté boli aj obchody a na tamojšom medzinárodnom letisku zrušili mnohé lety.
Autor TASR
Santiago 21. októbra (TASR) - Počet obetí násilných protestov v Čile stúpol na 11 mŕtvych. V pondelok o tom podľa agentúra AFP informovala starostka čilskej metropoly Santiago Karla Rubilarová.
"Traja ľudia zahynuli predvčerom a ôsmi včera," povedala Rubilarová s tým, že ku všetkým úmrtiam došlo v Santiagu.
Násilné protesty pôvodne vypukli v piatok proti prudkému zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre, pričom demonštranti poškodili viacero jeho staníc, podpálili niekoľko autobusov a rozbíjali svetelnú signalizáciu na cestných komunikáciách. Okrem toho dav vyplienil a vypálil aj viacero obchodných nákupných stredísk.
V Santiagu bola ochromená takmer celá verejná doprava, uzavreté boli aj obchody a na tamojšom medzinárodnom letisku zrušili mnohé lety. Tisíce ľudí tak uviazli a nemohli mesto opustiť aj vzhľadom na zákaz vychádzania vyhlásený od 19.00 h (00.00 h SELČ) do úsvitu.
Prezident Sebastián Piňera po krízovom stretnutí s poprednými činiteľmi v nedeľu večer obhajoval svoje rozhodnutie vyhlásiť výnimočný stav a nasadiť do ulíc vojakov po prvý raz od konca vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta (1974 - 1990).
"Traja ľudia zahynuli predvčerom a ôsmi včera," povedala Rubilarová s tým, že ku všetkým úmrtiam došlo v Santiagu.
Násilné protesty pôvodne vypukli v piatok proti prudkému zvýšeniu cien cestovných lístkov v metre, pričom demonštranti poškodili viacero jeho staníc, podpálili niekoľko autobusov a rozbíjali svetelnú signalizáciu na cestných komunikáciách. Okrem toho dav vyplienil a vypálil aj viacero obchodných nákupných stredísk.
V Santiagu bola ochromená takmer celá verejná doprava, uzavreté boli aj obchody a na tamojšom medzinárodnom letisku zrušili mnohé lety. Tisíce ľudí tak uviazli a nemohli mesto opustiť aj vzhľadom na zákaz vychádzania vyhlásený od 19.00 h (00.00 h SELČ) do úsvitu.
Prezident Sebastián Piňera po krízovom stretnutí s poprednými činiteľmi v nedeľu večer obhajoval svoje rozhodnutie vyhlásiť výnimočný stav a nasadiť do ulíc vojakov po prvý raz od konca vojenskej diktatúry Augusta Pinocheta (1974 - 1990).