New York /Bratislava 4. apríla (TASR) – Takmer každú hodinu vo svete zomrie alebo sa zraní jedna osoba na následky výbuchu nášľapnej míny. Viac ako 80 percent obetí sú civilisti a zhruba 40 percent z nich deti. Napriek tomu sa z roka na rok rozširuje používanie improvizovaných výbušných zariadení, ktorých cieľmi sú práve civilisti, humanitárni pracovníci či mierové misie. Aj tieto smutné fakty pripomína 4. apríl – Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam, ktorého tohtoročné motto znie "Bezpečná budúcnosť sa začína tu".

História Medzinárodného dňa siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe toho vznikla v rámci Organizácie Spojených národov (OSN) Služba na boj proti mínam (UNMAS). Aktuálne zdôrazňuje potrebu financovania mikroprojektov a projektov s rýchlym dosahom na riešenie akútnych potrieb telesne postihnutých osôb v zónach ozbrojeného konfliktu. Iniciatíva posilňuje, podľa OSN, globálny záväzok v oblasti civilnej ochrany a zvyšovania technologických a inovačných kapacít v rozvojových krajinách.

Valné zhromaždenie OSN v roku 1998 privítalo rezolúciu UNMAS 53/26, ktorá ustanovila UNMAS za ústredný bod pre odmínovanie v rámci systému OSN a jej pokračujúcu spoluprácu a koordináciu všetkých činností spojených s mínami. Následne 8. decembra 2005 Valné zhromaždenie OSN stanovilo, že Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam bude pripadať na 4. aprílový deň.

OSN sa prostredníctvom UNMASu zasadzuje za zovšeobecnenie existujúcich právnych rámcov. Nabáda členské štáty, aby rozšírili a vytvorili nové medzinárodné nástroje na ochranu civilistov pred nášľapnými mínami a výbušnými zariadeniami ako pozostatkami vojny. Túto prácu vykonáva v spolupráci so zainteresovanými štátmi, občianskymi združeniami a medzinárodnými organizáciami.

Podľa združenia mimovládnych organizácií Landmine and cluster munition Monitor počet obetí nášľapných mín medziročne stúpa. Každoročne v novembri zverejňuje výročnú správu - tzv. Landmine Monitor, v ktorom poskytuje globálny prehľad o vývoji v politike zákazu mín, používaní, výrobe, obchode a skladovaní, ako aj o kontaminácii, odstraňovaní, obetiach, pomoci obetiam a podpore pri odstraňovaní mín.

Landmine Monitor 2024 uvádza, že v roku 2023 si nášľapné míny vyžiadali vo svete najmenej 5757 obetí, čo predstavuje nárast o takmer 22 percent v porovnaní s rokom 2022 (4709 obetí). Podľa združenia až 84 percent obetí boli civilisti, z toho 37 percent deti.

"Toto vysoké číslo, stúpajúce už deviaty rok po sebe, je spôsobené najmä nárastom ozbrojených konfliktov a rastúcim používaním improvizovaných nášľapných mín. Obete nášľapných mín a zvyškov výbušnín boli v roku 2023 zaznamenané celkovo v 55 štátoch a iných oblastiach. Desať krajín s najväčším počtom obetí v roku 2023 bolo Mjanmarsko (1 003), Sýria (933), Afganistan (651), Ukrajina (580), Jemen (499), Nigéria (343), Etiópia, Burkina (106) a Irak (102)," uvádza sa ďalej v správe.

Nášľapné míny sú výbušné zariadenia, ktoré zabíjajú a zraňujú ľudí počas konfliktov, ale aj dlho po nich. Sú umiestnené nad, pod alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti alebo v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne, alebo rozptylom z lietadiel, raketami, delostrelectvom alebo zo špecializovaných vozidiel. Neodstránené nášľapné míny ničia živobytie, znemožňujú poľnohospodársku činnosť a narúšajú prístup k základným službám.