Záchranári v mrazoch stále pátrajú po ľuďoch, ktorí mohli v troskách budov prežiť.
Autor TASR
Ankara 8. februára (TASR) - Na vyše 8300 stúpol v stredu počet mŕtvych po mohutnom zemetrasení, ktoré v pondelok zasiahlo oblasť okolo hraníc Turecka so Sýriou. Ukázali to oficiálne údaje, na ktoré sa odvolala tlačová agentúra AFP. Záchranári v mrazoch stále pátrajú po ľuďoch, ktorí mohli v troskách budov prežiť.
Oficiálni predstavitelia a zdravotníci uviedli, že v Turecku pri zemetrasení s magnitúdou 7,8 a následných dotrasoch zahynulo 5894 ľudí a v Sýrii 2470, celkovo je tak obetí na životoch 8364. Toto je oficiálny údaj. Počet obetí sa však môže zdvojnásobiť, ak sa naplnia tie najhoršie obavy odborníkov.
Armáda záchranárov už dva dni a dve noci hľadá v ruinách preživších ľudí. Na miestach skazy sa odohrávajú srdcervúce scény, keď z trosiek vytiahnu živého novorodenca alebo keď zlomený otec zviera ruku svojej mŕtvej dcéry.
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus upozornil, že pre tisíce ranených a ľudí stále uväznených pod sutinami sa čas kráti.
Podľa Mesuta Hančera, obyvateľa tureckého mesta Kahramanmaraš blízko epicentra zemetrasenia, je už príliš neskoro. Sedel na zamrznutých troskách, príliš zasiahnutý žiaľom, aby mohol rozprávať. Odmietal pustiť ruku svojej 15-ročnej dcéry Irmak, ktorej telo ležalo bez života medzi kusmi betónu a pokrútenými roxorovými tyčami.
Oficiálni predstavitelia a zdravotníci uviedli, že v Turecku pri zemetrasení s magnitúdou 7,8 a následných dotrasoch zahynulo 5894 ľudí a v Sýrii 2470, celkovo je tak obetí na životoch 8364. Toto je oficiálny údaj. Počet obetí sa však môže zdvojnásobiť, ak sa naplnia tie najhoršie obavy odborníkov.
Armáda záchranárov už dva dni a dve noci hľadá v ruinách preživších ľudí. Na miestach skazy sa odohrávajú srdcervúce scény, keď z trosiek vytiahnu živého novorodenca alebo keď zlomený otec zviera ruku svojej mŕtvej dcéry.
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus upozornil, že pre tisíce ranených a ľudí stále uväznených pod sutinami sa čas kráti.
Podľa Mesuta Hančera, obyvateľa tureckého mesta Kahramanmaraš blízko epicentra zemetrasenia, je už príliš neskoro. Sedel na zamrznutých troskách, príliš zasiahnutý žiaľom, aby mohol rozprávať. Odmietal pustiť ruku svojej 15-ročnej dcéry Irmak, ktorej telo ležalo bez života medzi kusmi betónu a pokrútenými roxorovými tyčami.