Peking 7. mája (TASR) - Riziko ničivého dopadu časti kozmickej rakety, ktorá sa po oddelení od čínskej vesmírnej stanice vychýlila z obežnej dráhy Zeme, je "mimoriadne nízke". Vyhlásil to v piatok Peking, z ktorého vyhlásenia citovala tlačová agentúra AFP. Spojené štáty predtým varovali, že zvyšky rakety by mohli dopadnúť na obývanú oblasť.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin uviedol, že "väčšina častí sa zničí počas opätovného vstupu rakety do atmosféry a pravdepodobnosť ohrozenia leteckého premávky alebo ľudí na povrchu Zeme je extrémne nízka". Americkí vojenskí experti očakávajú, že telo rakety Dlhý pochod 5B dopadne na zemský povrch niekedy v sobotu alebo v nedeľu.

Podľa USA je však náročné odhadnúť presný čas a miesto dopadu. Hovorca zmieneného čínskeho rezortu dodal, že príslušné úrady "budú včas informovať verejnosť o situácii".

Raketa minulý týždeň vo štvrtok vyniesla na obežnú dráhu Zeme základný modul novej čínskej vesmírnej stanice Nebeský palác. Jeden zo stupňov tejto nosnej rakety sa však po dosiahnutí obežnej dráhy vymkol spod kontroly a vedci varovali pred jeho nekontrolovateľným vstupom do zemskej atmosféry.

Peking investoval do výskumu vesmíru miliardy dolárov s cieľom potvrdiť svoj vzrastajúci globálny vplyv a technologickú zdatnosť, idúc v šľapajach Spojených štátov, Ruska a Európy, píše AFP. Vypustenie prvého modulu svojej vesmírnej stanice v apríli bolo kľúčovým krokom v ambicióznom pláne Číny zriadiť vo vesmíre stálu prítomnosť človeka.

Čína v marci vyhlásila, že spolu s Ruskom hodlá vybudovať aj samostatnú vesmírnu stanicu.

Americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že USA nemajú v úmysle čínsku raketu zostreliť. Zdôraznil však, že Peking sa zachoval nezodpovedne, keď pripustil, aby sa časť rakety vymkla spod kontroly, a dodal, že vo vesmíre by sa mal každý správať "bezpečným a zmysluplným spôsobom".

Trosky čínskej vesmírnej rakety Dlhý pochod 5 minulý rok v máji dopadli aj na územie Pobrežia Slonoviny a poškodili niekoľko vidieckych obydlí. Išlo o najväčší dopad svojho druhu od roku 1979, keď na Zem spadlo americké vesmírne laboratórium Skylab.