Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jakov Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov.
Autor TASR
Podgorica 2. apríla (TASR) - Prvé predbežné výsledky sčítania hlasov odovzdaných v druhom kole prezidentských volieb v Čiernej Hore naznačujú víťazstvo ekonóma a bývalého ministra hospodárstva Jakova Milatoviča. Oficiálne výsledky volieb sa očakávajú až v pondelok, informovala agentúra AFP.
Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov. Podľa agentúry AFP to vyplýva z prognóz, ktoré zverejnilo zvyčajne spoľahlivé Centrum pre monitorovanie a výskum.
Jeho analytici uviedli, že výsledky sa ešte môžu mierne zmeniť v priebehu sčítavania hlasov, ale rozdiel medzi nimi je príliš veľký na to, aby došlo k výrazným zmenám.
Predpokladá sa, že Milatovičovo víťazstvo odráža únavu voličov z Djukanoviča a rozčarovanie z dlhoročných politikov. Len 36-ročný Milatovič vstúpil do politiky v roku 2020 po tom, ako získal vzdelanie v Británii a Spojených štátoch.
Djukanovičovi sa pripisujú zásluhy za to, že v roku 2006 doviedol svoju krajinu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 vzdoroval Rusku a nasmeroval Čiernu Horu do NATO.
Kritici však tvrdia, že Djukanovič a jeho Demokratická strana socialistov (DPS) dopustili, aby sa v Čiernej Hore rozmohli zločinnosť a korupcia.
AFP vo svojej správe predpokladá, že výsledok nedeľňajších volieb sa pravdepodobne odrazí na predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Čiernej Hore uskutočnia 11. júna.
Toto hlasovanie bolo naplánované z dôvodu niekoľko mesiacov trvajúcej patovej situácie pri formovaní vlády, ktorá zastavila pripravované členstvo Čiernej Hory v Európskej únii a znepokojila Západ, a to v čase, keď na Ukrajine zúri vojna rozpútaná Ruskom.
Po Milatovičovom triumfe by sa jeho Hnutie Európa teraz! (PES!) mohlo ocitnúť v pozícii, že po júnových parlamentných voľbách bude dominovať aj v budúcej vláde.
Hnutie PES! vzniklo po tom, ako sa rozpadla prvá vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020. Milatovič si ako minister hospodárstva v tejto vláde získal popularitu zvýšením platov, ale kritici tvrdia, že sa tak stalo na úkor už aj tak vyčerpaného zdravotného systému, a nie ako výsledok reforiem.
Milatovič získal približne 60 percent hlasov, zatiaľ čo doterajšieho prezidenta Mila Djukanoviča podporilo približne 40 percent voličov. Podľa agentúry AFP to vyplýva z prognóz, ktoré zverejnilo zvyčajne spoľahlivé Centrum pre monitorovanie a výskum.
Jeho analytici uviedli, že výsledky sa ešte môžu mierne zmeniť v priebehu sčítavania hlasov, ale rozdiel medzi nimi je príliš veľký na to, aby došlo k výrazným zmenám.
Predpokladá sa, že Milatovičovo víťazstvo odráža únavu voličov z Djukanoviča a rozčarovanie z dlhoročných politikov. Len 36-ročný Milatovič vstúpil do politiky v roku 2020 po tom, ako získal vzdelanie v Británii a Spojených štátoch.
Djukanovičovi sa pripisujú zásluhy za to, že v roku 2006 doviedol svoju krajinu k nezávislosti od Srbska a v roku 2017 vzdoroval Rusku a nasmeroval Čiernu Horu do NATO.
Kritici však tvrdia, že Djukanovič a jeho Demokratická strana socialistov (DPS) dopustili, aby sa v Čiernej Hore rozmohli zločinnosť a korupcia.
AFP vo svojej správe predpokladá, že výsledok nedeľňajších volieb sa pravdepodobne odrazí na predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v Čiernej Hore uskutočnia 11. júna.
Toto hlasovanie bolo naplánované z dôvodu niekoľko mesiacov trvajúcej patovej situácie pri formovaní vlády, ktorá zastavila pripravované členstvo Čiernej Hory v Európskej únii a znepokojila Západ, a to v čase, keď na Ukrajine zúri vojna rozpútaná Ruskom.
Po Milatovičovom triumfe by sa jeho Hnutie Európa teraz! (PES!) mohlo ocitnúť v pozícii, že po júnových parlamentných voľbách bude dominovať aj v budúcej vláde.
Hnutie PES! vzniklo po tom, ako sa rozpadla prvá vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2020. Milatovič si ako minister hospodárstva v tejto vláde získal popularitu zvýšením platov, ale kritici tvrdia, že sa tak stalo na úkor už aj tak vyčerpaného zdravotného systému, a nie ako výsledok reforiem.
