Paríž/Londýn/Ženeva 28. januára (TASR) - Každú polhodinu vo svete diagnostikujú dieťaťu lepru. Vlani vyše 18.000 chlapcom a dievčatám diagnostikovali túto chorobu. To potvrdzuje skutočnosť, že lepra sa naďalej šíri, upozornila Medzinárodná federácia združení zasadzujúcich sa proti lepre (ILEP). Táto federácia, pozostávajúca zo 14 medzinárodných mimovládnych organizácií združených v boji proti lepre a sídliaca v Ženeve, ďalej zdôraznila, že leprou sa ešte stále infikujú státisíce ľudí vo vyše 100 krajinách sveta. ILEP to uviedla pri príležitosti Svetového dňa lepry, ktorý pripadá na poslednú januárovú nedeľu, v tomto roku je to 28. január.

V roku 2018 ide o 65. Svetový deň lepry a organizácie zasadzujúce sa za odstránenie lepry vo svete naďalej zdôrazňujú, že predstavuje stále hrozbu. Tento svetový deň je stále príležitosťou uvedomiť si, že lepru sa nepodarilo odstrániť. Vo Francúzsku Nadácia Raoula Follereaua v piatok, sobotu a nedeľu (26.-28. januára) robí zbierku na zabezpečenie odbornej činnosti pri liečbe lepry.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) boli v roku 2016 leprou postihnuté tri milióny ľudí. Podľa predstaviteľov združení, poskytujúcich starostlivosť chorým, ide skôr o štyri až päť miliónov ľudí s týmto ochorením v rôznych oblastiach sveta.

Lepra, známa aj pod menom Hansenova choroba prípadne aj malomocenstvo, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred Kristom v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje zdravotnícky problém najmä v tropických štátoch Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie.

Lepra je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta.

Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie volá - Hansenova choroba. V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík.

WHO od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov. WHO 20. apríla 2016 spustila Svetovú stratégiu boja proti lepre na roky 2016-2020. Jej cieľom je "čo najrýchlejšie dosiahnuť svet bez lepry".

O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru.

Svetový deň lepry inicioval v roku 1954 francúzsky básnik, spisovateľ, novinár a advokát Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942 zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v Pobreží Slonoviny.

Follereau založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.