Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Masové protesty viedli k zatvoreniu škôl a výpadku väčšiny železničných spojov, pričom armáda dostala príkaz byť v pohotovosti a pomáhať pri hraničných kontrolách, pokračuje TASR.
Autor TASR
Londýn 1. februára (TASR) - Až pol milióna učiteľov, štátnych zamestnancov, rušňovodičov a vysokoškolských učiteľov v Británii v stredu vstúpilo do štrajku, ktorým požadujú zvýšenie svojich miezd. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide o najväčší medziodborový štrajk v krajine za posledných najmenej desať rokov.
Masové protesty viedli k zatvoreniu škôl a výpadku väčšiny železničných spojov, pričom armáda dostala príkaz byť v pohotovosti a pomáhať pri hraničných kontrolách, pokračuje TASR.
Reuters zdôraznil, že do stredajšieho štrajku sa zapojilo približne 300.000 učiteľov, ktorí sú tak najväčšou skupinou zamestnancov zmobilizovaných v deň tohto protestu.
Generálna tajomníčka odborového zväzu National Education Union Mary Boustedová pre agentúru Reuters uviedla, že členovia jej organizácie nemajú inú možnosť ako štrajkovať. "Za posledných 12 rokov došlo k naozaj katastrofálnemu poklesu ich platov," vysvetlila.
Británia pre viac ako desaťpercentnú infláciu zažíva v poslednom období štrajky v mnohých odvetviach – od zdravotníctva cez dopravu až po pracovníkov v skladoch spoločnosti Amazon či Kráľovskú poštu.
Ministerka školstva Gillian Keeganová pritom v stredu potvrdila postoj vlády, že ustupovanie požiadavkám na rast miezd vo verejnom sektore by infláciu len zvýšilo.
"To, čo nemôžeme robiť, je zvyšovať mzdy pre jednu časť obyvateľstva, pretože to zvyšuje infláciu pre všetkých. To nie je ekonomicky rozumné," povedala pre BBC.
Finančný dosah štrajkov, ktoré sa v Británii odohrali za posledných osem mesiacov, odhaduje poradenské Centrum pre ekonomický a obchodný výskum (CEBR) na približne 1,92 miliardy eur, čo predstavuje približne 0,1 percenta HDP.
Štrajky škodia aj vláde premiéra Rishiho Sunaka: jeho Konzervatívna strana zaostáva v prieskumoch verejnej mienky za opozičnými labouristami približne o 25 percentuálnych bodov. Briti majú podľa prieskumov verejnej mienky pocit, že vláda zvláda protesty zle. Štrajkujúci, ktorí tvrdia, že je pre nich čoraz ťažšie zvládnuť rastúce platby za energie a ceny potravín, požadujú zvýšenie platov nad úroveň inflácie.
Na budúci týždeň sú naplánované ďalšie štrajky v zdravotníctve – vrátane štrajkov zdravotných sestier, vodičov sanitiek, pracovníkov liniek tiesňového volania a ďalších. Pridajú sa aj hasiči, informoval Reuters.
Masové protesty viedli k zatvoreniu škôl a výpadku väčšiny železničných spojov, pričom armáda dostala príkaz byť v pohotovosti a pomáhať pri hraničných kontrolách, pokračuje TASR.
Reuters zdôraznil, že do stredajšieho štrajku sa zapojilo približne 300.000 učiteľov, ktorí sú tak najväčšou skupinou zamestnancov zmobilizovaných v deň tohto protestu.
Generálna tajomníčka odborového zväzu National Education Union Mary Boustedová pre agentúru Reuters uviedla, že členovia jej organizácie nemajú inú možnosť ako štrajkovať. "Za posledných 12 rokov došlo k naozaj katastrofálnemu poklesu ich platov," vysvetlila.
Británia pre viac ako desaťpercentnú infláciu zažíva v poslednom období štrajky v mnohých odvetviach – od zdravotníctva cez dopravu až po pracovníkov v skladoch spoločnosti Amazon či Kráľovskú poštu.
Ministerka školstva Gillian Keeganová pritom v stredu potvrdila postoj vlády, že ustupovanie požiadavkám na rast miezd vo verejnom sektore by infláciu len zvýšilo.
"To, čo nemôžeme robiť, je zvyšovať mzdy pre jednu časť obyvateľstva, pretože to zvyšuje infláciu pre všetkých. To nie je ekonomicky rozumné," povedala pre BBC.
Finančný dosah štrajkov, ktoré sa v Británii odohrali za posledných osem mesiacov, odhaduje poradenské Centrum pre ekonomický a obchodný výskum (CEBR) na približne 1,92 miliardy eur, čo predstavuje približne 0,1 percenta HDP.
Štrajky škodia aj vláde premiéra Rishiho Sunaka: jeho Konzervatívna strana zaostáva v prieskumoch verejnej mienky za opozičnými labouristami približne o 25 percentuálnych bodov. Briti majú podľa prieskumov verejnej mienky pocit, že vláda zvláda protesty zle. Štrajkujúci, ktorí tvrdia, že je pre nich čoraz ťažšie zvládnuť rastúce platby za energie a ceny potravín, požadujú zvýšenie platov nad úroveň inflácie.
Na budúci týždeň sú naplánované ďalšie štrajky v zdravotníctve – vrátane štrajkov zdravotných sestier, vodičov sanitiek, pracovníkov liniek tiesňového volania a ďalších. Pridajú sa aj hasiči, informoval Reuters.
