Brusel 29. mája (TASR) - Belgická federálna prokuratúra v stredu oznámila, že polícia vykonala prehliadky v bydlisku zamestnanca Európskeho parlamentu, ako aj v jeho kancelárii v parlamentnej budove v Bruseli pre podozrenie z ruského zasahovania. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AP.

Prokuratúra vo vyhlásení ďalej uviedla, že v spolupráci s úradom EÚ pre justičnú kooperáciu Eurojust a francúzskymi justičnými orgánmi prehľadali aj kanceláriu podozrivého vo francúzskom Štrasburgu, kde sa nachádza sídlo Európskeho parlamentu (EP).

Podľa zdroja blízkeho vyšetrovaniu bol terčom razií Guillaume Pradoura, bývalý europoslanca Maximiliana Kraha z krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), uvádza tlačová agentúra AFP. Pradoura teraz pracuje pre holandského krajne pravicového zákonodarcu Marcela de Graaffa.

Razie sa uskutočnili necelé dva týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 6. – 9. júna.

Vyšetrovanie v apríli oznámil belgický premiér Alexander De Croo, ktorý uviedol, že spravodajská služba jeho krajiny potvrdila existenciu siete, ktorá sa snaží podkopať podporu pre Ukrajinu.

"Prehliadky sú súčasťou prípadu zasahovania, pasívnej korupcie a členstva v zločineckej organizácii a týkajú sa náznakov ruského zasahovania, keď boli poslanci Európskeho parlamentu oslovení a platení za rozširovanie ruskej propagandy prostredníctvom spravodajskej webovej stránky Hlas Európy (Voice of Europe)," uviedla belgická prokuratúra.

Prokuratúra sa podľa vlastného vyhlásenia domnieva, že daný zamestnanec v tom zohral "významnú úlohu".

Európska únia v máji zakázala vysielanie Hlasu Európy a ďalších troch ruských médií v 27-člennom bloku. EÚ uviedla, že všetky sú pod kontrolou Kremľa a sú zamerané na "európske politické strany, najmä počas volebných období".

Od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 už EÚ pozastavila vysielanie platforiem Russia Today a Sputnik, ako aj niekoľkých ďalších médií.

De Croo v apríli uviedol, že vyšetrovanie ukázalo, že členov EP oslovili a ponúkli im peniaze na podporu ruskej propagandy. "Podľa našej spravodajskej služby sú zámery Moskvy veľmi jasné. Cieľom je pomôcť zvoliť viac proruských kandidátov do Európskeho parlamentu a posilniť určitý proruský naratív v tejto inštitúcii," povedal De Croo.

Štáty EÚ od invázie "naliali" do Ukrajiny už miliardy eur, ako aj značné množstvo zbraní a munície. Uvalili tiež sankcie na najvyšších ruských predstaviteľov – vrátane prezidenta Vladimira Putina –, banky, spoločnosti a energetický sektor.