Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Zahraničie

Polícia preveruje laserovú projekciu na fasáde Domu Anny Frankovej

Na snímke holandský kráľ Viliam Alexander (vpravo) máva po odchode z vynoveného múzea Anny Frankovej 22. novembra 2018 v Amsterdame. Foto: TASR/AP

Veta, ktorá bola na fasádu premietaná, bola odvolávkou na konšpiračnú teóriu šírenú krajne pravicovou scénou, podľa ktorej Anna Franková nebola autorkou svojho denníka.

Haag 10. februára (TASR) — Holandská polícia vyšetruje incident, keď bol na fasádu Domu Anny Frankovej v Amsterdame premietaný nápis spochybňujúci pravosť jej denníka, ktorý písala počas skrývania sa pred nacistami. V piatok o tom informovala agentúra AFP.

Veta, ktorá bola na fasádu premietaná, bola odvolávkou na konšpiračnú teóriu šírenú krajne pravicovou scénou, podľa ktorej Anna Franková nebola autorkou svojho denníka. Argumentom pre toto tvrdenie je to, že časť denníka bola údajne napísaná typom pera, ktoré sa začalo používať až po druhej svetovej vojne.

Preto sa aj na fasáde Domu Anny Frankovej objavil nápis v holandčine "Anna Franková, vynálezkyňa guľôčkového pera".

Zábery laserovej projekcie na fasádu boli následne zverejnené v aplikácii Telegram na súkromnom kanáli Laser Nazi Bunker.

Múzeum, ktoré ročne navštívi približne milión ľudí, pre AFP uviedlo, že incident nahlásilo polícii a je v kontakte s mestskou radou a prokuratúrou.

"Projekciou a (on-line) videom páchatelia útočia na pravosť denníka Anny Frankovej a podnecujú nenávisť. Ide o antisemitskú a rasistickú projekciu," uviedlo múzeum.

Podľa jeho zistení bol odkaz na fasádu budovy premietaný niekoľko minút v pondelok večer. Následne sa tieto zábery objavili na spomínanom kanáli v aplikácii Telegram.

Video sprevádzala antisemitská pieseň, uviedli holandské noviny Het Parool, ktoré o incidente informovali ako prvé.

Spomínaná konšpiračná teória sa opiera o nález niekoľkých hárkov papiera písaných guľôčkovým perom, ktoré sa našli medzi dokumentmi Anny Frankovej v 80. rokoch — ide pritom o poznámky, ktoré tam náhodne zanechal istý výskumník v 60. rokoch, uviedli holandské médiá.

Holandský premiér Mark Rutte označil incident týkajúci sa pamiatky Anny Frankovej za "odsúdeniahodný". V Holandsku podľa neho nie je miesto pre antisemitizmus. "Nikdy to nemôžeme a nemali by sme to akceptovať," napísal Rutte na Twitteri.

Tento incident ukázal, že v Holandsku je potrebné prijať zákony, ktoré by trestne stíhali popieranie holokaustu, myslí si ministerka spravodlivosti Dilan Yešilgözová-Zegeriusová.

Primátorka Amsterdamu Femke Halsemaová incident odsúdila ako "čistý antisemitizmus".

Anna Franková a jej rodina sa po nacistickej okupácii Holandska počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývali v tajnej prístavbe domu pri kanáli, ale v roku 1944 boli pri razii zadržaní.

Anna i jej sestra Margot zomreli v koncentračnom tábore Bergen-Belsen v roku 1945.

Jej denník, ktorý našiel jej otec Otto, sa stal jedným z najstrašidelnejších opisov holokaustu. Predalo sa z neho približne 30 miliónov výtlačkov.

AFP pripomenula, že Holandsko sa stále vyrovnáva so svojou úlohou vo vojnovom prenasledovaní židov. V súčasnosti v krajine panujú obavy z opätovného nárastu vyznávačov krajne pravicových a antisemitských názorov.

Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že takmer štvrtina dospelých Holanďanov mladších ako 40 rokov verí, že holokaust je mýtus alebo že počet obetí je zveličený.

Holandská polícia v januári informovala, že vyšetruje premietanie rasistických sloganov na Erazmov most v Rotterdame počas novoročných osláv.