V predchádzajúcich správach informovala o 88 zadržaných, pričom protestujúcim sa nepodarilo uzavrieť žiadne ulice v Jerevane.
Autor TASR
,aktualizované Jerevan 13. mája (TASR) -Jerevan 13. mája (TASR) - Arménska polícia v pondelok uviedla, že zadržala desiatky ľudí, ktorí sa pokúšali zablokovať ulice v hlavnom meste Jerevan v rámci protestov proti plánom vlády na odstúpenie územia v prospech Azerbajdžanu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AP.
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že celkovo bolo zadržaných 151 osôb. V predchádzajúcich správach informovala o 88 zadržaných, pričom protestujúcim sa nepodarilo uzavrieť žiadne ulice v Jerevane.
Demonštranti nesúhlasia s rozhodnutím vlády vrátiť niekoľko dedín Azerbajdžanu v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody. Jerevan v marci oznámil, že vráti pod správu Baku štyri pohraničné dediny, ktoré obsadil začiatkom 90. rokov.
Obe krajiny sa tiež dohodli, že vytýčia vzájomné hranice podľa stavu z čias bývalého Sovietskeho zväzu.
Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov arménskych dedín v pohraničí. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odrežú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.
Baku a Jerevan sa desaťročia zmietajú v územnom konflikte. Poslednou veľkou konfrontáciou bola v roku 2020 druhá vojna o separatistický Náhorný Karabach. Oficiálne patrí Azerbajdžanu, pretože sa rozprestiera na jeho území, hoci prevažne ho obývajú Arméni, ktorí vyhlásili nezávislosť.
Väčšina z nich však utiekla po tom, ako ho Azerbajdžan získal späť v rámci bleskovej ofenzívy v septembri 2023.
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že celkovo bolo zadržaných 151 osôb. V predchádzajúcich správach informovala o 88 zadržaných, pričom protestujúcim sa nepodarilo uzavrieť žiadne ulice v Jerevane.
Demonštranti nesúhlasia s rozhodnutím vlády vrátiť niekoľko dedín Azerbajdžanu v rámci úsilia o dosiahnutie mierovej dohody. Jerevan v marci oznámil, že vráti pod správu Baku štyri pohraničné dediny, ktoré obsadil začiatkom 90. rokov.
Obe krajiny sa tiež dohodli, že vytýčia vzájomné hranice podľa stavu z čias bývalého Sovietskeho zväzu.
Rozhodnutie vyvolalo protesty obyvateľov arménskych dedín v pohraničí. Obávajú sa, že novo vytýčené hranice ich odrežú od zvyšku Arménska a niektoré obydlia by sa mohli ocitnúť v Azerbajdžane.
Baku a Jerevan sa desaťročia zmietajú v územnom konflikte. Poslednou veľkou konfrontáciou bola v roku 2020 druhá vojna o separatistický Náhorný Karabach. Oficiálne patrí Azerbajdžanu, pretože sa rozprestiera na jeho území, hoci prevažne ho obývajú Arméni, ktorí vyhlásili nezávislosť.
Väčšina z nich však utiekla po tom, ako ho Azerbajdžan získal späť v rámci bleskovej ofenzívy v septembri 2023.