Štrasburg 18. septembra (TASR) - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok oznámila návrh zloženia novej exekutívy EÚ aj s portfóliami a pridelenou pracovnou agendou pre jednotlivých eurokomisárov. Počas nasledujúcich týždňov ich budú europoslanci vypočúvať v príslušných výboroch Európskeho parlamentu (EP). Webový portál Politico prináša zoznam piatich nominantov, ktorí nemusia takzvaným "grilovaním" pred europoslancami prejsť, informuje TASR.

Podľa portálu panuje medzi europoslancami široká zhoda, že najproblematickejším je maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a starostlivosť o zvieratá Olivér Várhelyi. Ten je v súčasnosti eurokomisárom pre politiku susedstva a rozširovania. Viacerí europoslanci ho v predošlom funkčnom období kritizovali za údajnú zámernú snahu o potláčanie významu reforiem právneho štátu v krajinách uchádzajúcich sa o vstup do EÚ. Po jednom z prejavov v pléne EP v roku 2023 nazval poslancov "idiotmi".

Slovinska kandidátka na eurokomisárku pre rozširovanie Marta Kosová môže byť ďalšou nominantkou, ktorú by podľa portálu nemuseli europoslanci po vypočúvaní vo výbore odporučiť. Slovinská vláda ju vybrala na poslednú chvíľu po tom, ako von der Leyenová naliehala na krajinu, aby nominovala ženu. Parlament v Ľubľane však stále nepotvrdil nomináciu bývalej diplomatky.

Podľa Politico môžu byť pre europoslancov problémovými aj jej kompetencie. Kosová podľa slovinských médií odstúpila z funkcie slovinskej veľvyslankyne vo Švajčiarsku v roku 2020 po obvineniach zo zlého spravovania a štvortýždňovom vyšetrovaní, ktoré viedlo ministerstvo zahraničných vecí.

Bez povšimnutia nezostanú ani jej väzby na jednu z najväčších lobistických firiem na svete Kreab. Počas "grilovania" vo výbore EP bude tiež musieť zvládnuť obvinenia slovinskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v súvislosti s jej údajnými väzbami na políciu v bývalej Juhoslávii, ktoré opakovane poprela.

Pod drobnohľadom bude počas "grilovania" vo výbore europarlamentu aj navrhovaná komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť Hadja Lahbibová. Jej portfólio síce nepatrí medzi najžiadanejšie, ale belgická ministerka zahraničných vecí bude pravdepodobne dostávať otázky týkajúce sa jej minulosti, a to najmä v súvislosti s jej pracovnou cestou, keď v roku 2021 ako novinárka vycestovala na Ruskom anektovaný polostrov Krym na vízum vydané Moskvou.

V roku 2023 jej hrozilo odvolanie z funkcie ministerky preto, že odobrila udelenie víz delegáciám z iránskych a ruských miest, ktoré sa v lete zmieneného roku zišli na stretnutí starostov v Bruseli.

Ako ďalšiu kandidátku, ktorá by nemusela presvedčiť europoslancov, označil portál navrhovanú bulharskú komisárku pre startupy, výskum a inovácie Ekaterinu Zacharievovú. V roku 2018 sa totiž zaplietla do škandálu súvisiaceho s predajom bulharského občianstva.

Ako vtedy informoval portál Euractiv, bývalý imigračný úradník obvinil Zacharievovú, že ako ministerka spravodlivosti s týmto podvodom súhlasila. Ona obvinenia poprela a nedošlo vo veci ani k žiadnemu súdnemu pokračovaniu. Jej politickí oponenti sa však snažia všetkým pripomenúť jej spojenie s týmto škandálom, konštatuje Politico.

Presvedčiť europoslancov by podľa portálu nemusel ani maltský kandidát na eurokomisára pre mládež, kultúru, šport a medzigeneračnú spravodlivosť Glenn Micallef. Dôvodom sú jeho slabé skúsenosti na pozícii, ktorú často obsadzuje bývalý premiér alebo iná politická sila.

Tridsaťpäťročný Micallef bol šéfom kancelárie premiéra Roberta Abelu a dobre pozná Brusel, keďže viedol maltské oddelenie zodpovedné za koordináciu s EÚ. Bude závisieť od toho, či poslanci EP považujú jeho životopis za adekvátny pre toto portfólio.