Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdá sa, že budúci europarlament bude viac priateľský k Rusku, menej zelený a euroskeptickejší ako kedykoľvek predtým, predpovedá Politico.
Autor TASR
Brusel 26. januára (TASR) - Prieskumy týždenníka Politico naznačujú, že hoci európski ľudovci a socialisti si aj po júnových eurovoľbách udržia vedúce pozície v Európskom parlamente (EP), významne posilnia krajne pravicové sily, ktoré sú v EP združené vo frakcii Identita a demokracia (ID). Informuje o tom spravodajca TASR.
Týždenník, ktorý v piatok predstavil nový seriál zameraný na eurovoľby, upozornil na skutočnosť, že voliči v Holandsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a ďalších krajinách eurobloku sú čoraz viac priťahovaní populistickou rétorikou o potláčaní migrácie a zrušení európskych klimatických politík či odsudzovaním EÚ ako údajného federalistického byrokratického monštra.
"Zdá sa, že budúci europarlament bude viac priateľský k Rusku, menej zelený a euroskeptickejší ako kedykoľvek predtým," predpovedá Politico.
V novom zložení bude mať EP 720 kresiel namiesto 705 a viacero doterajších prieskumov naznačilo, že frakcia ID, kde dominujú Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej a Alternatíva pre Nemecko (AfD), by mohla mať až 100 poslancov, čím by polepšila o približne 40 kresiel a stala by sa treťou najsilnejšou skupinou v parlamente.
Zisky by podľa prieskumov mala zaznamenať aj pravicová euroskeptická frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR), v ktorej dominuje strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.
Takýto scenár by znamenal, že aj keď si ľudovci a socialisti udržia proeurópsku väčšinu, podporovaní oslabenými liberálmi, zväčšená "palebná sila" krajnej pravice určite ovplyvní konanie budúcej Európskej komisie a novú legislatívu - od migrácie cez spoločnú poľnohospodársku politiku a rozširovanie až po Európsku zelenú dohodu.
Po zostavení novej holandskej vláde a po rakúskych voľbách koncom tohto roka by ultrapravica mohla mať aj prvých dvoch lídrov na summitoch EÚ.
Na druhej strane však krajná pravica na európskej úrovni nie je ani zďaleka jednotná. Le Penová tento týždeň napríklad skritizovala plány nemeckej AfD na deportáciu miliónov ľudí prisťahovaleckého pôvodu, ktoré vyvolali v Nemecku masové protesty. Naznačila dokonca, že by jej poslanci mohli prejsť do skupiny ECR.
Politico pripomenul, že pred dvoma rokom zlyhal pokus o zlúčenie skupín ECR a ID s poslancami za Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána. Tí sú po odchode z Európskej ľudovej strany (EPP) v EP nezaradení a teda bez politického vplyvu. Existujú ale náznaky, Orbánovi poslanci sa po eurovoľbách pripoja k skupine ECR, čo by však mohli zablokovať poľskí europoslanci kvôli rozdielnemu postoju oboch krajín k vojne na Ukrajine.
Podľa Politico sú však citeľné snahy populistov o zmenu doterajšej situácie, keď ID ako skupina nemala žiadne významné funkcie v štruktúrach europarlamentu. To znamená prekonať rozdiely medzi nacionalistami z rôznych národných delegácií, a najmä existujúce spory medzi Le Penovou a Alternatívou pre Nemecko.
Taliansky europoslanec a líder skupiny ID Marco Zanni dokonca hovorí o možnosti vytvorenia jedného veľkého krajne pravicového bloku v EP. Ten by podľa neho mohol zahŕňať ECR a ID, čo by badateľne zmenilo mocenskú rovnováhu v tejto inštitúcii EÚ, uvádza Politico.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Týždenník, ktorý v piatok predstavil nový seriál zameraný na eurovoľby, upozornil na skutočnosť, že voliči v Holandsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a ďalších krajinách eurobloku sú čoraz viac priťahovaní populistickou rétorikou o potláčaní migrácie a zrušení európskych klimatických politík či odsudzovaním EÚ ako údajného federalistického byrokratického monštra.
"Zdá sa, že budúci europarlament bude viac priateľský k Rusku, menej zelený a euroskeptickejší ako kedykoľvek predtým," predpovedá Politico.
V novom zložení bude mať EP 720 kresiel namiesto 705 a viacero doterajších prieskumov naznačilo, že frakcia ID, kde dominujú Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej a Alternatíva pre Nemecko (AfD), by mohla mať až 100 poslancov, čím by polepšila o približne 40 kresiel a stala by sa treťou najsilnejšou skupinou v parlamente.
Zisky by podľa prieskumov mala zaznamenať aj pravicová euroskeptická frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR), v ktorej dominuje strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.
Takýto scenár by znamenal, že aj keď si ľudovci a socialisti udržia proeurópsku väčšinu, podporovaní oslabenými liberálmi, zväčšená "palebná sila" krajnej pravice určite ovplyvní konanie budúcej Európskej komisie a novú legislatívu - od migrácie cez spoločnú poľnohospodársku politiku a rozširovanie až po Európsku zelenú dohodu.
Po zostavení novej holandskej vláde a po rakúskych voľbách koncom tohto roka by ultrapravica mohla mať aj prvých dvoch lídrov na summitoch EÚ.
Na druhej strane však krajná pravica na európskej úrovni nie je ani zďaleka jednotná. Le Penová tento týždeň napríklad skritizovala plány nemeckej AfD na deportáciu miliónov ľudí prisťahovaleckého pôvodu, ktoré vyvolali v Nemecku masové protesty. Naznačila dokonca, že by jej poslanci mohli prejsť do skupiny ECR.
Politico pripomenul, že pred dvoma rokom zlyhal pokus o zlúčenie skupín ECR a ID s poslancami za Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána. Tí sú po odchode z Európskej ľudovej strany (EPP) v EP nezaradení a teda bez politického vplyvu. Existujú ale náznaky, Orbánovi poslanci sa po eurovoľbách pripoja k skupine ECR, čo by však mohli zablokovať poľskí europoslanci kvôli rozdielnemu postoju oboch krajín k vojne na Ukrajine.
Podľa Politico sú však citeľné snahy populistov o zmenu doterajšej situácie, keď ID ako skupina nemala žiadne významné funkcie v štruktúrach europarlamentu. To znamená prekonať rozdiely medzi nacionalistami z rôznych národných delegácií, a najmä existujúce spory medzi Le Penovou a Alternatívou pre Nemecko.
Taliansky europoslanec a líder skupiny ID Marco Zanni dokonca hovorí o možnosti vytvorenia jedného veľkého krajne pravicového bloku v EP. Ten by podľa neho mohol zahŕňať ECR a ID, čo by badateľne zmenilo mocenskú rovnováhu v tejto inštitúcii EÚ, uvádza Politico.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
