Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Týždenník pripomenul, že holandský expremiér Mark Rutte by v lete na summite NATO mohol získať dostatok podpory na to, aby sa stal novým šéfom Severoatlantickej aliancie.
Autor TASR
Brusel 4. marca (TASR) - Dve desaťročia po svojom vstupe do Európskej únie a NATO sa krajiny strednej a východnej Európy obávajú, že sa im neujdú žiadne vrcholové funkcie v EÚ a NATO. Na pondelňajšiu správu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Týždenník pripomenul, že holandský expremiér Mark Rutte by v lete na summite NATO mohol získať dostatok podpory na to, aby sa stal novým šéfom Severoatlantickej aliancie. Má priazeň Američanov, Britov, Francúzov aj Nemcov. O túto funkciu však chce zabojovať aj rumunský prezident Klaus Iohannis, čo rumunská vláda potvrdila vo februári, a koncom vlaňajška záujem prejavili aj lotyšský šéf diplomacie Krišjanis Karinš a estónska premiérka Kaja Kallasová.
Rumun Mircea Geoana je v súčasnosti zástupcom generálneho tajomníka NATO, pripomína Politico.
Situáciu podľa tohto týždenníka vhodne opísal bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves slovami, že Rutte nemá "morálnu dôveryhodnosť" pre tento post. Ilves pripomenul, že Holandsko nedokázalo počas Rutteho 13-ročného premiérskeho obdobia splniť svoj záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu.
"Ak uvažujeme o geografickej rovnováhe, bol by to štvrtý generálny tajomník NATO z Holandska," uviedla Kallasová minulý týždeň pre Politico, keď poukázala ma obavy, či krajiny v NATO nie sú rozdelené do dvoch rôznych kategórií.
Podobná situácia platí aj pre inštitúcie EÚ, v ktorých krajiny strednej a východnej Európy zastávali len málo top pozícií od "veľkého rozšírenia" v roku 2004.
Poľsko je jedinou krajinou z tohto regiónu, ktorá získala najvyššie pozície - staronový premiér Donald Tusk pôsobil ako predseda Európskej rady a expremiér Jerzy Buzek šéfoval Európskemu parlamentu, píše Politico.
V súčasnosti je z východnej Európy na najvyššej pozícii v EÚ lotyšský eurokomisár Valdis Dombrovskis, ktorý riadi obchodnú politiku. Zo strednej Európy je to Slovák Maroš Šefčovič, ktorý sa vlani stal výkonným podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za Európsku zelenú agendu.
K obsadzovaniu vysokých funkcií dôjde počas tohto leta po eurovoľbách, píše Politico a dodáva, že predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová by podľa očakávaní mala získať ďalší mandát, keďže európski ľudovci sú favoritom volieb. Súboj je podľa týždenníka (Politico) otvorený o posty predsedu Európskej rady, predsedu Európskeho parlamentu a šéfa diplomacie EÚ.
Novú významnú pozíciu - eurokomisár pre obranu -, ktorej vytvoreniu sa Von der Leyenová podľa svojich vyjadrení nebráni, by mohol dostať poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Záujem má aj litovský šéf diplomacie Gabrielius Landsbergis. O Kallasovej sa zas hovorí, že by mohla nahradiť Josepa Borrella vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Týždenník pripomenul, že holandský expremiér Mark Rutte by v lete na summite NATO mohol získať dostatok podpory na to, aby sa stal novým šéfom Severoatlantickej aliancie. Má priazeň Američanov, Britov, Francúzov aj Nemcov. O túto funkciu však chce zabojovať aj rumunský prezident Klaus Iohannis, čo rumunská vláda potvrdila vo februári, a koncom vlaňajška záujem prejavili aj lotyšský šéf diplomacie Krišjanis Karinš a estónska premiérka Kaja Kallasová.
Rumun Mircea Geoana je v súčasnosti zástupcom generálneho tajomníka NATO, pripomína Politico.
Situáciu podľa tohto týždenníka vhodne opísal bývalý estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves slovami, že Rutte nemá "morálnu dôveryhodnosť" pre tento post. Ilves pripomenul, že Holandsko nedokázalo počas Rutteho 13-ročného premiérskeho obdobia splniť svoj záväzok vynaložiť dve percentá HDP na obranu.
"Ak uvažujeme o geografickej rovnováhe, bol by to štvrtý generálny tajomník NATO z Holandska," uviedla Kallasová minulý týždeň pre Politico, keď poukázala ma obavy, či krajiny v NATO nie sú rozdelené do dvoch rôznych kategórií.
Podobná situácia platí aj pre inštitúcie EÚ, v ktorých krajiny strednej a východnej Európy zastávali len málo top pozícií od "veľkého rozšírenia" v roku 2004.
Poľsko je jedinou krajinou z tohto regiónu, ktorá získala najvyššie pozície - staronový premiér Donald Tusk pôsobil ako predseda Európskej rady a expremiér Jerzy Buzek šéfoval Európskemu parlamentu, píše Politico.
V súčasnosti je z východnej Európy na najvyššej pozícii v EÚ lotyšský eurokomisár Valdis Dombrovskis, ktorý riadi obchodnú politiku. Zo strednej Európy je to Slovák Maroš Šefčovič, ktorý sa vlani stal výkonným podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za Európsku zelenú agendu.
K obsadzovaniu vysokých funkcií dôjde počas tohto leta po eurovoľbách, píše Politico a dodáva, že predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová by podľa očakávaní mala získať ďalší mandát, keďže európski ľudovci sú favoritom volieb. Súboj je podľa týždenníka (Politico) otvorený o posty predsedu Európskej rady, predsedu Európskeho parlamentu a šéfa diplomacie EÚ.
Novú významnú pozíciu - eurokomisár pre obranu -, ktorej vytvoreniu sa Von der Leyenová podľa svojich vyjadrení nebráni, by mohol dostať poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Záujem má aj litovský šéf diplomacie Gabrielius Landsbergis. O Kallasovej sa zas hovorí, že by mohla nahradiť Josepa Borrella vo funkcii vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
