Jeruzalem 2. augusta (TASR) - Izraelský politik a štátnik Šimon Peres (*1923 †2016) bol v rokoch 2007-2014 deviatym prezidentom Izraela. Dnes uplynie 95 rokov od jeho narodenia.

Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v bieloruskej dedine Višneva (v tom čase - pod názvom Wiszniew - patriacej Poľsku) ako Szymon Perski. V roku 1934 sa s rodinou presťahovali do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Jeho príbuzní, ktorí vo Višneve zostali, zahynuli počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch.

Jeho domovom sa v roku 1939 stal Ben Šemen - dedina typu mošav, čo je typ poľnohospodárskej osady tvorenej spoločne hospodáriacimi súkromnými majetkami.

Práve tam Peres vstúpil do mládežníckej vojenskej organizácie Hagana (ha-Hagana) a zoznámil sa aj so svojou budúcou manželkou Sonjou Gelmanovou.

O Ben Šemene - dedine svojej mladosti - sa Peres zmienil aj prejave, ktorý preniesol v roku 1994 pri príležitosti udelenia mu Nobelovej ceny za mier. Tam tiež navštevoval poľnohospodársku školu. Potom odišiel študovať do USA na univerzitu v New Yorku a Harvardovu univerzitu v Cambridgei v americkom štáte Massachusetts. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.

Do politiky vstúpil Peres v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. V tom období bol spolupracovníkom prvého izraelského premiéra Davida Ben Guriona. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií i zahraničných vecí. Ako minister obrany koncom 50. rokov minulého storočia Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní - čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.

Trikrát zastával funkciu premiéra. Po prvý raz sa na čelo vlády dostal v roku 1977 ako úradujúci premiér po odstúpení Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova od 13. septembra 1984 do 20. októbra 1986 a neskôr po zavraždení Jicchaka Rabina od 4. novembra 1995 do 18. júna 1996.

Takmer celú politickú kariéru bol Šimon Peres členom Strany práce (Avoda), ktorú viedol do víťazstva Jicchaka Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyrokoval spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja získali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.

Od mája 1999 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka opäť na poste ministra zahraničných vecí. Premiér Barak odstúpil 12. decembra 2000 a na premiérskom poste ho nahradil Ariel Šaron. K 30. októbru 2002 vystúpili z vládnej koalície ministri Strany práce a medzi nimi aj Šimon Peres.

V roku 2000 kandidoval neúspešne na funkciu prezidenta, porazil ho Moše Kacav (strana Likud).

V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres spoločne so svojím dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom (premiér v rokoch 2001-2006) a jeho nástupcom Ehudom Olmertom (premiér v rokoch 2006-2009) pomáhal zakladať novú stranu Kadima (Vpred).

Po desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament (Kneset) zvolil 13. júna 2007 za hlavu štátu na sedemročné funkčné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla 2007. Vo funkcii prezidenta ho 10. júna 2014 nahradil Reuven Rivlin, ktorý tento úrad zastáva doteraz.

Zvolenie Peresa za prezidenta bolo okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Peresovmu predchodcovi v prezidentskom úrade Mošemu Kacavovi (2000-2007) zo znásilnenia a pohlavného obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.

Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov rádu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.

Americký prezident Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Šimonovi Peresovi Medailu slobody. Peresa pritom označil za "podstatu Izraela". Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily a chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.

Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou mali dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová, rodená Gelmanová, zomrela 20. januára 2011 v Tel Avive vo veku 87 rokov.

Izraelský politik a štátnik Šimon Peres zomrel 28. septembra 2016 v Šebovom zdravotnom centre (Tel ha-Šomer) pri Tel Avive vo veku 93 rokov.

Hold zosnulému izraelskému exprezidentovi Šimonovi Peresovi vzdali aj obyvatelia bieloruskej obce Višneva, kde sa narodil. Pri príležitosti Peresových 90. narodenín sprístupnili v jeho rodnej obci stálu expozíciu fotografií z jeho raného detstva i neskoršieho života. Na budove postavenej na mieste, kde stával dom jeho rodičov, je od roku 2013 pamätná tabuľa s nápisom: "Na tomto mieste sa 2. augusta 1923 narodil Šimon Peres, syn Jicchaka a Sáry Perských, laureát Nobelovej ceny a deviaty prezident Izraelského štátu".