Brusel 5. januára (TASR) – Myslí si, že Marine Le Penová má šancu zvíťaziť vo francúzskych prezidentských voľbách, víťazstvo Holanďana Geerta Wildersa je isté a Angela Merkelová post nemeckej spolkovej kancelárky obháji. Takéto výsledky v roku 2017 nabitom dôležitými voľbami očakáva český politológ Alexander Tomský. Bezvízový styk s Tureckom by podľa neho v Európe vyvolal povstanie.

Ak britský najvyšší súd rozhodne, že vláda Theresy Mayovej na aktiváciu článku 50 Lisabonskej zmluvy, teda na požiadanie o odchod z EÚ, potrebuje súhlas parlamentu, aký vývoj očakávate?
"Ak bude musieť - čo je vzhľadom na zloženie britského najvyššieho súdu takmer isté -, dolná komora parlamentu podanie žiadosti schváli. Dolná komora kedysi jasnou väčšinou schválila, aby rozhodli voliči (proti plebiscitu hlasovali len poslanci Škótskej národnej strany). Otázkou je, ako sa zachovajú nevolení poslanci hornej komory, tí by mohli celý proces oddialiť."

Dokáže EÚ prijať jednotný a funkčný postoj k riešeniu migračnej krízy? Ako riešiť patovú situáciu?
"Na kvótach o prerozdeľovaní utečencov sa Únia dohodnúť nemôže. Populizmus narastá a volení politici musia sľubovať opak – že vlnu utečencov prichádzajúcich do Európy zastavia a nijakých ďalších do svojho štátu nepustia. Nevolená Európska komisia (EK) sa samozrejme ďalej drží svojej ideológie: prijímanie utečencov je európska cnosť (tvrdí podpredseda EK Frans Timmermans) a viery v multikultúrnu spoločnosť. Únia je založená s cieľom pomaly a postupne likvidovať národné štáty. Preto Frontex utečencov nevracia a prakticky ani odmietnutých azylantov sa väčšinou nedarí deportovať."

Predstavitelia EÚ oceňujú migračnú dohodu s Tureckom, ale na druhej strany kritizujú kroky prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana a odmietajú Turkom udeliť víza, pretože Ankara nespĺňa všetky podmienky. Ako nastaviť vzťahy s Tureckom?
"To nikto nevie. Členstvo Turecka aj prístupové rozhovory s EÚ boli od začiatku chimérou. Historická pamäť Poľska, Maďarska, Slovenska, Rakúska, Chorvátska i Slovinska by niečo také nepripustila. Bezvízový styk s Tureckom by spustil v Európe povstanie."

Tureckom nedávno otriasol atentát, pri ktorom zahynul ruský veľvyslanec. Útočník pri čine kričal "nezabudnite na Aleppo" a ruské ministerstvo zahraničných vecí to označilo za teroristický čin. Ovplyvní to pôsobenie Ruska v Sýrii a rusko-turecké vzťahy?
"Rusko s Tureckom potrebuje spolupracovať. V Sýrii majú obe vlády čiastočne spoločný záujem, pretože Erdogan musí byť na strane sunnitov, ale Turecko bojuje s Kurdmi, rovnako ako (sýrsky prezident Bašár) Asad. Rusko zas má po sankciách EÚ záujem, aby jeho export do Turecka dramaticky vzrástol. Za atentát Putin Erdogana neobviňuje. Čekista a Sultán si dobre rozumejú."

USA vyhostili ruských diplomatov, Moskva obdobný krok nespravila. Aká je perspektíva americko-ruských vzťahov vzhľadom na tieto diplomatické gestá? Akým smerom by sa mohli uberať vzťahy po nástupe Donalda Trumpa do úradu?
"Trump pochválil Putina za zdržanlivosť, za to, že sa nepomstil a nevyhostil v odvete amerických diplomatov z Moskvy. Obamova odchádzajúca vláda podobne ako v prípade antiizraelskej deklarácie OSN, ktorú nezablokovala, to zrejme v posledných krokoch robí Trumpovi naschvál. Ten bude chcieť ukázať, že sa s Putinom dokáže dohodnúť a tiež dobre vie - a nepriznal by to aj keby to pravda nebola -, že žiadni ruskí dezinformátori mu voľby nevyhrali. Jeho súperka získala o dva a pol milióna hlasov viac ako on, ale prišla o hlasy robotníkov a tým v americkom nepomernom volebnom systéme o mandáty v kľúčových, predtým demokratických štátoch."

Talianskom otriaslo referendum a panujú obavy z finančnej nestability. Ohrozuje reálne politická nestabilita v Taliansku eurozónu?
"Zatiaľ nie. Zatiaľ to nevyzerá tak, že by Hnutie piatich hviezd mohlo vytvoriť natoľko silnú koalíciu v oboch komorách parlamentu, aby presadilo ľudové hlasovanie o eure. Ani väčšina Talianov podľa prieskumov (40:60) nie je za vystúpenie z eurozóny."

V Holandsku dosahuje Strany slobody (PVV) Geerta Wildersa rekordné preferencie. Má šancu zvíťaziť v marcových parlamentných voľbách?
"Určite bude prvý, to ale nie je v pomernom hlasovaní žiadne víťazstvo. Jeho strana by musela byť schopná vytvoriť koalíciu. Ako všade v Európe sa proti nej môžu zjednotiť ostatné strany. Nie je pravdepodobné, že by dostala viac ako 35-40 percent hlasov."

Angela Merkelová avizovala, že má záujem byť aj po štvrtýkrát spolkovou kancelárkou. Má na nemeckej politickej scéne reálneho súpera?
"Merkelová zatiaľ súpera nemá a zrejme ani mať nebude. Je teda pravdepodobné, že sa opäť stane kancelárkou. Od poklesu voličov vládnucej CDU/CSU vo voľbách záleží, ako bude vyzerať vládnuca koalícia. Tipuje, že CDU/CSU stratí veľa voličov, ak dôjde k nejakému teroristickému masakru. Keby strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala 20 percent, pokračovala by dnešná koalícia, ak by ale získala 25 percent, musela by sa spojiť so Stranou zelených. Ľavicová koalícia vládu nevytvorí."

Bude mať Francúzsko prvýkrát ekonomického liberála a hodnotovo konzervatívca a katolíka v jednej osobe za hlavu štátu? Sondáže prajú Francoisovi Fillonovi a Marine Le Penovej. Koho bude voliť francúzsky ľavicový volič v druhom kole, nezostane radšej doma?
"To nikto nevie. Do finále sa môže dostať nezávislý socialista Emmanuel Macron alebo populárny premiér Manuel Valls. Tí by v dueli proti Le Penovej prehrali. Ak by stál v druhom kole proti Le Penovej Fillon, mala by intelektuálna ľavica problém, ale nezostalo by jej nič iné, ako voliť Fillona. Preto má väčšiu šancu, ale nie výrazne. Dnešný stret sa ale primárne netýka ekonomiky, ako v časoch tradičného sporu pravice s ľavicou. Ten odsunuli migranti a nacionalizmus nabok. Dnes ide o delenie naprieč tradičnými stranami, je to spor nacionálnych (vrátane ľavicových) antiglobalistov s internacionalistami ľavice i pravice. Prieskumy verejnej mienky nie sú schopné toto rozdelenie vystihnúť, ako ukázal plebiscit v Británii. Le Penová môže vyhrať."

Alexander Tomský je český politológ a vydavateľ. Študoval a pôsobil na britskej akademickej pôde, od roku 1983 je profesorom sovietológie a európskych politických dejín.