Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spravodajkyni TASR to povedal český politológ a vedúci Katedry politológie a anglofónnych štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe Petr Just.
Autor TASR
Praha 30. decembra (TASR) – Končiace sa polročné predsedníctvo Česka v Rade Európskej únie predstihlo očakávania. Mnoho legislatívnych aktov sa posunulo do záverečnej fázy, významne napredovala klimatická agenda, najviac však rezonovali rokovania o energetickej sebestačnosti, zastropovaní cien plynu a protiruských sankciách. Spravodajkyni TASR to povedal český politológ a vedúci Katedry politológie a anglofónnych štúdií na Metropolitnej univerzite v Prahe Petr Just.
"Myslím si, že Česká republika nielen zvládla predsedníctvo, ale aj prevýšila očakávania. Navonok stopercentne a myslím si, že aj vnútri českej spoločnosti rezonovalo predsedníctvo skôr pozitívne," povedal Just. Obdobie predsedníctva bolo podľa neho do veľkej miery ovplyvnené ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine a s tým súvisiacimi problémami.
ČR prebrala predsedníctvo v Rade EÚ 1. júla od Francúzska, pričom si stanovila päť priorít. Bolo to zvládnutie utečeneckej krízy a povojnová obnova Ukrajiny, energetická bezpečnosť, posilnenie obranných kapacít a bezpečnosť kyberpriestoru, strategická odolnosť ekonomiky a tiež odolnosť demokratických inštitúcií.
Podľa Justa najviac pozornosti získala prvá zo stanovených priorít, pretože sa prelínala naprieč všetkými témami. "Či už rokovali ministri obrany, priemyslu alebo zdravotníctva, vždy bola minimálne jedna z tém spojená so situáciou na Ukrajine," povedal Just a dodal, že najviac sa to odrazilo v rokovaniach ministrov zodpovedných za energetiku. "Relatívne najmenej priestoru z piatich priorít bolo venovaných odolnosti demokratických inštitúcií," doplnil politológ.
O predsedníckych akciách aj európskych témach komunikovala česká vláda podľa Justa aktívne, čo nebolo normou pred začiatkom predsedníctva. "Bojím sa, aby komunikácia smerom k širokej verejnosti o európskych témach, aktivitách, inštitúciách, procedúrach a podobne neskončila 31. decembrom 2022 a aby sme sa 1. januára 2023 zase nevrátili z hľadiska komunikácie do módu spred predsedníctva," vyslovil svoje obavy politológ.
Keď Česko v roku 2009 predsedalo Únii prvýkrát, v krajine padla vláda Mirka Topolánka. Počas uplynulých šiestich mesiacov podobne dramatický vnútropolitický problém nenastal. "Vláda skutočne navonok pôsobila veľmi stabilne, jednotne a bez zásadných sporov," skonštatoval Just. Podľa neho to však neznamená, že sa medzi jej členmi neobjavili spory, len ich dokázali riešiť medzi sebou. Pripomenul tiež, že vláda v septembri 2022 čelila pokusu o vyslovenie nedôvery, ktorý ustála.
Predsedníctvo ČR v Rade EÚ skončí 31. decembra, v novom roku štafetu preberie Švédsko. Počas uplynulých šiestich mesiacov sa uskutočnilo viac než 500 akcií spojených s českým predsedníctvom, z nich 291 bolo v Česku. Najvýznamnejšou bol dvojdňový neformálny summit EÚ na Pražskom hrade. Popri tom sa prvýkrát stretli lídri štátov v rámci platformy Európskeho politického spoločenstva.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"Myslím si, že Česká republika nielen zvládla predsedníctvo, ale aj prevýšila očakávania. Navonok stopercentne a myslím si, že aj vnútri českej spoločnosti rezonovalo predsedníctvo skôr pozitívne," povedal Just. Obdobie predsedníctva bolo podľa neho do veľkej miery ovplyvnené ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine a s tým súvisiacimi problémami.
ČR prebrala predsedníctvo v Rade EÚ 1. júla od Francúzska, pričom si stanovila päť priorít. Bolo to zvládnutie utečeneckej krízy a povojnová obnova Ukrajiny, energetická bezpečnosť, posilnenie obranných kapacít a bezpečnosť kyberpriestoru, strategická odolnosť ekonomiky a tiež odolnosť demokratických inštitúcií.
Podľa Justa najviac pozornosti získala prvá zo stanovených priorít, pretože sa prelínala naprieč všetkými témami. "Či už rokovali ministri obrany, priemyslu alebo zdravotníctva, vždy bola minimálne jedna z tém spojená so situáciou na Ukrajine," povedal Just a dodal, že najviac sa to odrazilo v rokovaniach ministrov zodpovedných za energetiku. "Relatívne najmenej priestoru z piatich priorít bolo venovaných odolnosti demokratických inštitúcií," doplnil politológ.
O predsedníckych akciách aj európskych témach komunikovala česká vláda podľa Justa aktívne, čo nebolo normou pred začiatkom predsedníctva. "Bojím sa, aby komunikácia smerom k širokej verejnosti o európskych témach, aktivitách, inštitúciách, procedúrach a podobne neskončila 31. decembrom 2022 a aby sme sa 1. januára 2023 zase nevrátili z hľadiska komunikácie do módu spred predsedníctva," vyslovil svoje obavy politológ.
Keď Česko v roku 2009 predsedalo Únii prvýkrát, v krajine padla vláda Mirka Topolánka. Počas uplynulých šiestich mesiacov podobne dramatický vnútropolitický problém nenastal. "Vláda skutočne navonok pôsobila veľmi stabilne, jednotne a bez zásadných sporov," skonštatoval Just. Podľa neho to však neznamená, že sa medzi jej členmi neobjavili spory, len ich dokázali riešiť medzi sebou. Pripomenul tiež, že vláda v septembri 2022 čelila pokusu o vyslovenie nedôvery, ktorý ustála.
Predsedníctvo ČR v Rade EÚ skončí 31. decembra, v novom roku štafetu preberie Švédsko. Počas uplynulých šiestich mesiacov sa uskutočnilo viac než 500 akcií spojených s českým predsedníctvom, z nich 291 bolo v Česku. Najvýznamnejšou bol dvojdňový neformálny summit EÚ na Pražskom hrade. Popri tom sa prvýkrát stretli lídri štátov v rámci platformy Európskeho politického spoločenstva.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
