Do druhého kola postupujú za každý obvod dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov plus kandidáti, ktorí získali najmenej 12,5 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov v obvode.
Autor TASR
Paríž 13. jún (TASR) - Prvé kolo parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu tesne vyhrala centristická koalícia prezidenta Emmanuela Macrona Spolu! (Ensemble!) s 25,75 percenta hlasov. Podľa politológa z parížskej Sorbonny Bernarda Doleza, ktorého oslovila TASR, je pred druhým kolom veľkou otázkou, či sa Macronovi podarí zaistiť si absolútnu väčšinu v 577-miestnom Národnom zhromaždení. Druhé kolo volieb sa uskutoční najbližšiu nedeľu.
Na druhom mieste sa v prvom kole umiestnila ľavicová koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) pod vedením Jeana-Luca Mélenchona s 25,66 percenta hlasov. Politológ však upozornil, že ľavičiari nemajú dostatočné rezervy hlasov pre druhé kolo.
"Macronova koalícia sa bude môcť spoľahnúť na podporu pravicových voličov Republikánskej strany, ktorých kandidáti boli vo väčšine volebných obvodov vyradení. (Macronovci) by mali získať výrazne vyšší počet mandátov ako ľavičiari," predpokladá expert.
Mélenchon sa podľa Doleza dokázal v prvom kole parlamentných volieb dotiahnuť na Macrona vďaka zjednoteniu všetkých ľavicových strán. "Macronova koalícia nemala takú dynamiku ako v roku 2017. Opätovne zvolený prezident už nemá rovnaký elán ako pri svojom prvom zvolení. V tomto ohľade sa tohtoročné voľby podobajú tým z roku 1988, tesne po pohodlnom znovuzvolení prezidenta Francoisa Mitterranda. Socialisti vtedy získali v Národnom zhromaždení len relatívnu väčšinu," prirovnáva analytik.
Na treťom mieste sa v minulotýždňových voľbách umiestnilo Národné združenie extrémnej pravičiarky Marine Le Penovej s 18,68 percenta hlasov. Je to slabší výsledok v porovnaní s prezidentskými voľbami, v ktorých sa Le Penová dostala do druhého kola. Podľa Doleza sú dôvodom sociologické charakteristiky krajne pravicového elektorátu, ktorý sa ťažko mobilizuje pre parlamentné voľby.
Prvé kolo tohtoročných parlamentných volieb celkovo sprevádzala nízka volebná účasť. K urnám prišlo len 47,5 percenta voličov, čo je najmenej počas celého trvania Piatej republiky.
"Od roku 2002 sa parlamentné voľby konajú hneď po prezidentských voľbách. Francúzi majú pocit, že voľbou prezidenta už rozhodujúci krok urobili, a sú tak menej mobilizovaní pre parlamentné voľby," vysvetľuje politológ.
Parlamentné voľby vo Francúzsku sú dvojkolové. Do druhého kola postupujú za každý obvod dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov plus kandidáti, ktorí získali najmenej 12,5 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov v obvode.
(osobitná spravodajkyňa TASR Barbora Výrostková)
Na druhom mieste sa v prvom kole umiestnila ľavicová koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES) pod vedením Jeana-Luca Mélenchona s 25,66 percenta hlasov. Politológ však upozornil, že ľavičiari nemajú dostatočné rezervy hlasov pre druhé kolo.
"Macronova koalícia sa bude môcť spoľahnúť na podporu pravicových voličov Republikánskej strany, ktorých kandidáti boli vo väčšine volebných obvodov vyradení. (Macronovci) by mali získať výrazne vyšší počet mandátov ako ľavičiari," predpokladá expert.
Mélenchon sa podľa Doleza dokázal v prvom kole parlamentných volieb dotiahnuť na Macrona vďaka zjednoteniu všetkých ľavicových strán. "Macronova koalícia nemala takú dynamiku ako v roku 2017. Opätovne zvolený prezident už nemá rovnaký elán ako pri svojom prvom zvolení. V tomto ohľade sa tohtoročné voľby podobajú tým z roku 1988, tesne po pohodlnom znovuzvolení prezidenta Francoisa Mitterranda. Socialisti vtedy získali v Národnom zhromaždení len relatívnu väčšinu," prirovnáva analytik.
Na treťom mieste sa v minulotýždňových voľbách umiestnilo Národné združenie extrémnej pravičiarky Marine Le Penovej s 18,68 percenta hlasov. Je to slabší výsledok v porovnaní s prezidentskými voľbami, v ktorých sa Le Penová dostala do druhého kola. Podľa Doleza sú dôvodom sociologické charakteristiky krajne pravicového elektorátu, ktorý sa ťažko mobilizuje pre parlamentné voľby.
Prvé kolo tohtoročných parlamentných volieb celkovo sprevádzala nízka volebná účasť. K urnám prišlo len 47,5 percenta voličov, čo je najmenej počas celého trvania Piatej republiky.
"Od roku 2002 sa parlamentné voľby konajú hneď po prezidentských voľbách. Francúzi majú pocit, že voľbou prezidenta už rozhodujúci krok urobili, a sú tak menej mobilizovaní pre parlamentné voľby," vysvetľuje politológ.
Parlamentné voľby vo Francúzsku sú dvojkolové. Do druhého kola postupujú za každý obvod dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov plus kandidáti, ktorí získali najmenej 12,5 percenta hlasov všetkých oprávnených voličov v obvode.
(osobitná spravodajkyňa TASR Barbora Výrostková)