Bratislava/Praha 7. novembra (TASR) - Víťazovi amerických prezidentských volieb Donaldovi Trumpovi pomohla u voličov predstava jeho osoby ako maskulínneho lídra, ktorý je ochotný prekračovať hranice legálnosti a byť agresívny pri presadzovaní svojich záujmov. Vo štvrtok to v rozhovore pre TASR uviedol politológ Kryštof Kozák z Katedry severoamerických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe.

Práve Trumpov štýl presadzovania záujmov podľa Kozáka imponuje mnohým voličom. Tí si podľa neho myslia, že v súčasnom komplikovanom a nebezpečnom svete je potrebný predovšetkým silný vodca a ochranca.

Súčasnej viceprezidentke a neúspešnej demokratickej kandidátke Kamale Harrisovej podľa amerikanistu zrejme uškodilo, že investovala veľa energie do snahy presvedčiť tradičných republikánskych voličov, ktorí považujú Trumpa za nebezpečného autokrata, ktorý im ukradol stranu.

"Taktiež jej jednostranná podpora Izraela ju stála podporu mnohých mladých ľudí a v Michigane ju nepodporila dôležitá arabsko-americká komunita," skonštatoval pre TASR Kozák.

Politológ hodnotí predvolebnú kampaň ako veľmi emotívnu z oboch strán. Zatiaľ čo republikán Trump pracoval podľa neho najmä s negatívnymi pocitmi a cielil na nespokojnosť voličov voči elitám a migrantom, Harrisová vsadila na optimizmus a nádej.

"Demokrati tiež dúfali, že hlavnou témou bude pred voľbami obrana demokracie a ženských práv, ale voliči sa zamerali skôr na vysokú infláciu a strach z kriminality a migrácie," povedal Kozák.

Oproti kampaniam v predošlých rokoch bola tá Trumpova podľa amerikanistu ešte vyhrotenejšia, pokiaľ ide o nenávistnú a pomstychtivú rétoriku. "Na jeho mítingoch sa napríklad hovorilo, že Harrisová je antikrist alebo že Portoriko je len plávajúca hromada odpadkov. Jeho priaznivcov to zabáva a zabáva ich aj to, ako to popudzuje a hnevá demokratov," pripomenul.

Oba volebné tímy v porovnaní s predošlými rokmi tiež vo veľkej miere využívali influencerov, celebrity a sociálne médiá. "V týchto prípadoch však rozhodne nešlo o racionálnu diskusiu o konkrétnych problémoch," zakončil pre TASR Kryštof Kozák.

Trump získal podľa stanice NBC News doteraz najmenej 295 hlasov voliteľov, jeho demokratická súperka Kamala Harrisová ich má najmenej 226. Na víťazstvo bolo pritom potrebných 270 hlasov v zbore voliteľov.

Američania tak zvolili Donalda Trumpa za 47. prezidenta Spojených štátov a do Bieleho domu by sa mal vrátiť po štyroch rokoch. V roku 2020 prehral prezidentské voľby so súčasným prezidentom Joeom Bidenom a odmietol sa zmieriť s porážkou – viackrát spochybnil výsledky volieb a vyvolal násilný útok na Kapitol zo 6. januára 2021.

Tohtoročnú predvolebnú kampaň poznačil najmä júlový atentát na Trumpa počas mítingu v Pensylvánii, kde ho útočník postrelil na uchu. Trump mal miernu prevahu v prieskumoch už predtým a potvrdil ju aj po atentáte. Dynamika kampane sa však výrazne zmenila po tom, čo demokratického prezidenta Bidena vystriedala Harrisová. Viceprezidentka začala byť v prieskumoch dokonca miernou favoritkou, ale krátko pred voľbami začal znovu výraznejšie bodovať Trump.