Bratislava/Viedeň/Kyjev 28. februára (TASR) - Udalosti na Kryme sú provokáciou, Kyjev by však nemal reagovať použitím sily, povedal dnes ukrajinský politológ Mykola Riabčuk.

Reagoval tak na vyhlásenie ukrajinského ministra vnútra Arsena Avakova, že ruskí vojaci obsadili dnes dve letiská na Kryme - v Simferopole a pri Sevastopole.

"Predovšetkým treba povedať, že ozbrojenci letiská celkom nekontrolujú, obkolesili ich. Nedošlo k žiadnym bojom s pohraničnými silami. Ale je to skutočne nebezpečná situácia. Nie je však jasné, či ide o ruských vojakov, pretože Rusko nič také nepotvrdilo. Sú tam vojaci v ruských uniformách," konštatoval Riabčuk v telefonáte s TASR krátko po incidente.

Rusko však podľa neho len predstiera, že s tým nemá nič spoločného, že je to lokálna iniciatíva. "Ale myslím si, že ukrajinská vláda by nemala a ani by nepoužila silu. Malo by sa to riešiť diplomatickou cestou. Rusko pravdepodobne očakáva ukrajinskú intervenciu. Je to podľa mňa provokácia. Ide o snahu vyprovokovať konflikt s cieľom zatiahnuť Ukrajinu do nejakej vojenskej operácie."

Rusko sa podľa politológa snaží potlačiť červenú líniu. "Je oportunistické. Neverím, že Rusi sú šialenci, nacionalisti, šovinisti a imperialisti. Sú to veľkí prospechári a vedia, kde je červená línia. Ale stále sa ju snažia tlačiť, ako to bolo v Gruzínsku, kde však neokupovali Tbilisi, pretože by to nebolo medzinárodne akceptované. Teraz je veľmi dôležité, aby medzinárodné organizácie signalizovali Rusku, že je to neprijateľné," analyzoval Riabčuk v rozhovore pre TASR.

V súvislosti s referendom o nezávislosti Krymu v rámci Ukrajiny, ktoré parlament Krymskej autonómnej republiky vypísal na 25. mája, Riabčuk povedal, že poslanci sa takto rozhodli pod tlakom polovojenských jednotiek. Referendum však nepovažuje za niečo radikálne. Pokiaľ ide hlasy vyzývajúce na odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a pričlenenie k Rusku, nedáva takémuto scenáru nijakú šancu, pretože by sa nestretol s medzinárodnou akceptáciou.

"Bol by to veľký problém. Samozrejme, môžu sa pokúsiť vytvoriť niečo ako v Podnestersku, ale nie nevyhnutne s otvorenou ruskou okupáciou ako v Abcházsku a Južnom Osetsku. Ale takýto vývoj je možný," uviedol politológ. Miestna krymská elita si je však podľa neho vedomá toho, že bude "lepšie zostať s Kyjevom, pretože pod vládou Ruska by nemala vôbec žiadnu autonómiu a slobodu".

Navyše, tvrdí Riabčuk, Krym je plne závislý od ukrajinských dodávok vody a ďalších nevyhnutných potrieb, "blokáda tohto regiónu zo strany Ukrajiny by sa skončila katastrofou. Nemyslím si, že sú takí hlúpi".

Udalosti na Ukrajine prirovnal politológ k tým, ktoré sa udiali v bývalom Československu v roku 1989. Ukrajina však podľa neho zlyhala v roku 1991, keď revolúciu ukradla komunistická nomenklatúra.

Revolúcia zlyhala aj pred desiatimi rokmi. "Išlo o oranžovú revolúciu. Jej lídri však nepochopili dôležitosť inštitucionálnych zmien a režim sa vrátil späť. Teraz ide o tretí pokus. Neviem zaručiť, že bude na 100 percent úspešný," povedal Riabčuk.

Dodal, že na Ukrajine ide momentálne o snahu zbaviť sa zastaraného systému sovietskeho štýlu: "Zničenie sôch Vladimira Iľjiča Lenina bolo v tomto smere veľmi symbolickým aktom. Symboly minulosti by skutočne mali zmiznúť. Ničia ich aj na východe a juhu krajiny. Myslím si, že Ukrajinci majú istú šancu dokončiť prácu z roku 1989."