Je možné, že Trump s Putinom hovorili aj o možnej úlohe Ruska v riešení severokórejskej otázky.
Autor TASR
Helsinki 16. júla (TASR) – Po tom, čo americké ministerstvo spravodlivosti nedávno obvinilo 12 ruských agentov z hackerských útokov počas predvlaňajších amerických prezidentských volieb, niet divu, že téma údajného ruského zasahovania do volieb v USA do veľkej miery dominovala tlačovej konferencii po pondelkovom stretnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským partnerom Vladimirom Putinom v Helsinkách. Pre TASR to uviedol šéf výskumu Centra pre európske štúdie Helsinskej univerzity Juhana Aunesluoma.
"Avšak podľa mňa boli zaujímavé aj pasáže o spolupráci v boji proti terorizmu a v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Hovorilo sa aj o Severnej Kórei a aj o ďalších veciach, o ktorých sa očakávalo, že ich na stretnutí podrobne rozoberú. A tak to zrejme aj bolo," povedal Aunesluoma.
"Považujem to za opatrné kroky smerom k zintenzívneniu spolupráce v otázkach svetovej bezpečnosti," zhodnotil fínsky politológ.
Putin na tlačovej konferencii informoval, že s Trumpom sa dohodli na pokračovaní diskusie o kontrole zbrojenia, predovšetkým o možnej aktualizácii Novej dohody START z roku 2010, implementácii dohody o zničení rakiet krátkeho a stredného doletu a nešírení zbraní do vesmíru.
"Toto sú však záležitosti, ktoré obe krajiny môžu urobiť bez prieťahov, keďže diplomatické rokovania na túto tému už prebiehajú. Môže však byť, že toto stretnutie dodalo silnejší impulz rokovaniam na úrovni ministerstiev zahraničný vecí a obrany a ďalších orgánov," skonštatoval fínsky expert.
Obaja lídri na tlačovej konferencii oznámili, že hovorili aj o situácii v Sýrii, avšak nepredstavili možné konkrétne kroky. Podľa politológa mohli diskutovať o budúcnosti sýrskeho prezidenta Bašára Asada z dlhodobého hľadiska a podmienkach, za akých by ho USA mohli akceptovať.
"Ďalšou otázkou je, čo spraviť s Iránom, ktorého prítomnosti v Sýrii sa obáva predovšetkým Izrael. Je však málo pravdepodobné, že v tejto otázke predstavitelia mohli urobiť významnejší pokrok," upozornil Aunesluoma.
"Celkom iste lídri debatovali aj o tom, ako v Sýrii predchádzať incidentom, pri ktorých by si obe strany navzájom spôsobili straty na životoch," zauvažoval expert a poukázal na incident zo začiatku tohto roka, kedy pri americkom nálete v Sýrii zahynulo niekoľko Rusov. Takéto praktické otázky zrejme Trump s Putinom prebrali, avšak podľa politológa zrejme nezaznamenali jasnejší pokrok v celkovom riešení situácie v Sýrii.
Je možné, že Trump s Putinom hovorili aj o možnej úlohe Ruska v riešení severokórejskej otázky. "Ak by mohlo Rusko akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť Severnú Kóreu, bude to určite prínosné pre všetkých," myslí si Aunesluoma.
Riešenie všetkých týchto záležitostí – kontroly zbrojenia a situácie v Sýrii a Severnej Kórey – môže po summite pokračovať na nižších úrovniach. "Potom by sme mohli byť svedkami aj nejakých hmatateľnejších výsledkov v horizonte tohto či budúceho roka – pravda, ak na ne bude ochota," uzavrel expert z Helsinskej univerzity.
Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec
"Avšak podľa mňa boli zaujímavé aj pasáže o spolupráci v boji proti terorizmu a v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Hovorilo sa aj o Severnej Kórei a aj o ďalších veciach, o ktorých sa očakávalo, že ich na stretnutí podrobne rozoberú. A tak to zrejme aj bolo," povedal Aunesluoma.
"Považujem to za opatrné kroky smerom k zintenzívneniu spolupráce v otázkach svetovej bezpečnosti," zhodnotil fínsky politológ.
Putin na tlačovej konferencii informoval, že s Trumpom sa dohodli na pokračovaní diskusie o kontrole zbrojenia, predovšetkým o možnej aktualizácii Novej dohody START z roku 2010, implementácii dohody o zničení rakiet krátkeho a stredného doletu a nešírení zbraní do vesmíru.
"Toto sú však záležitosti, ktoré obe krajiny môžu urobiť bez prieťahov, keďže diplomatické rokovania na túto tému už prebiehajú. Môže však byť, že toto stretnutie dodalo silnejší impulz rokovaniam na úrovni ministerstiev zahraničný vecí a obrany a ďalších orgánov," skonštatoval fínsky expert.
Obaja lídri na tlačovej konferencii oznámili, že hovorili aj o situácii v Sýrii, avšak nepredstavili možné konkrétne kroky. Podľa politológa mohli diskutovať o budúcnosti sýrskeho prezidenta Bašára Asada z dlhodobého hľadiska a podmienkach, za akých by ho USA mohli akceptovať.
"Ďalšou otázkou je, čo spraviť s Iránom, ktorého prítomnosti v Sýrii sa obáva predovšetkým Izrael. Je však málo pravdepodobné, že v tejto otázke predstavitelia mohli urobiť významnejší pokrok," upozornil Aunesluoma.
"Celkom iste lídri debatovali aj o tom, ako v Sýrii predchádzať incidentom, pri ktorých by si obe strany navzájom spôsobili straty na životoch," zauvažoval expert a poukázal na incident zo začiatku tohto roka, kedy pri americkom nálete v Sýrii zahynulo niekoľko Rusov. Takéto praktické otázky zrejme Trump s Putinom prebrali, avšak podľa politológa zrejme nezaznamenali jasnejší pokrok v celkovom riešení situácie v Sýrii.
Je možné, že Trump s Putinom hovorili aj o možnej úlohe Ruska v riešení severokórejskej otázky. "Ak by mohlo Rusko akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť Severnú Kóreu, bude to určite prínosné pre všetkých," myslí si Aunesluoma.
Riešenie všetkých týchto záležitostí – kontroly zbrojenia a situácie v Sýrii a Severnej Kórey – môže po summite pokračovať na nižších úrovniach. "Potom by sme mohli byť svedkami aj nejakých hmatateľnejších výsledkov v horizonte tohto či budúceho roka – pravda, ak na ne bude ochota," uzavrel expert z Helsinskej univerzity.
Osobitný spravodajca TASR Jaroslav Bublinec