Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020.
Autor TASR
Nairobi/Addis Abeba 19. augusta (TASR) - Takmer polovica obyvateľov etiópskeho regiónu Tigraj zostala v dôsledku skoro dva roky trvajúceho ozbrojeného konfliktu bez adekvátneho prístupu k potravinám. Humanitárne organizácie majú totiž pre nedostatok paliva problém sa do oblasti dostať. V piatok o tom podľa agentúry Reuters informovali predstavitelia Svetového potravinového programu (WFP).
"Hlad sa prehlbuje, miera podvýživy rastie závratnou rýchlosťou. Situácia sa do októbrového zberu úrody bude ešte zhoršovať," upozorňuje WFP. Dodáva, že podvýživou trpí polovica tehotných alebo dojčiacich žien v Tigraji a tretina detí mladších ako päť rokov.
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020. Etiópsky premiér Abiy Ahmed vtedy poslal vojakov do Tigraja tvrdiac, že ide o reakciu na ozbrojené útoky Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF) na vládnych vojakov.
Etiópska vláda vyhlásila minulý rok v júni jednostranné prímerie. Došlo k tomu po tom, ako TPLF znovu prevzal kontrolu nad regiónom od federálnych síl. V druhej polovici roku 2021 sa však boje zintenzívnili a neskôr nastala patová situácia.
Etiópska vláda následne v marci vyhlásila "časovo neobmedzené humanitárne prímerie", čím sa prvýkrát od polovice decembra otvorila cesta pre dodávky humanitárnej pomoci do Tigraja. Počet podvyživených osôb však rýchlo rastie a bude sa ešte zvyšovať, uviedol WFP.
V regióne Tigraj žije približne 5,5 milióna obyvateľov. Po tom, čo sa z oblasti vlani stiahli etiópski vojaci, tam prestali fungovať služby v oblasti bankovníctva a telekomunikácií.
V Tigraji a susedných regiónoch Afar a Amhara, ktoré tiež zasiahla vojna, potrebuje potravinovú pomoc približne 13 miliónov ľudí. Je to o 44 percent viac, než WFP uviedla vo svojej správe z januára.
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus situáciu v Tigraji, odkiaľ pochádza, v stredu označil za "najhoršiu humanitárnu krízu na svete". Prístup k základným službám tam podľa neho nemá až šesť miliónov ľudí. Vo svojom emotívnom prejave položil otázku, prečo sa Tigraju nevenuje rovnaká pozornosť ako konfliktu na Ukrajine.
"Hlad sa prehlbuje, miera podvýživy rastie závratnou rýchlosťou. Situácia sa do októbrového zberu úrody bude ešte zhoršovať," upozorňuje WFP. Dodáva, že podvýživou trpí polovica tehotných alebo dojčiacich žien v Tigraji a tretina detí mladších ako päť rokov.
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri 2020. Etiópsky premiér Abiy Ahmed vtedy poslal vojakov do Tigraja tvrdiac, že ide o reakciu na ozbrojené útoky Tigrajského ľudového oslobodzovacieho frontu (TPLF) na vládnych vojakov.
Etiópska vláda vyhlásila minulý rok v júni jednostranné prímerie. Došlo k tomu po tom, ako TPLF znovu prevzal kontrolu nad regiónom od federálnych síl. V druhej polovici roku 2021 sa však boje zintenzívnili a neskôr nastala patová situácia.
Etiópska vláda následne v marci vyhlásila "časovo neobmedzené humanitárne prímerie", čím sa prvýkrát od polovice decembra otvorila cesta pre dodávky humanitárnej pomoci do Tigraja. Počet podvyživených osôb však rýchlo rastie a bude sa ešte zvyšovať, uviedol WFP.
V regióne Tigraj žije približne 5,5 milióna obyvateľov. Po tom, čo sa z oblasti vlani stiahli etiópski vojaci, tam prestali fungovať služby v oblasti bankovníctva a telekomunikácií.
V Tigraji a susedných regiónoch Afar a Amhara, ktoré tiež zasiahla vojna, potrebuje potravinovú pomoc približne 13 miliónov ľudí. Je to o 44 percent viac, než WFP uviedla vo svojej správe z januára.
Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus situáciu v Tigraji, odkiaľ pochádza, v stredu označil za "najhoršiu humanitárnu krízu na svete". Prístup k základným službám tam podľa neho nemá až šesť miliónov ľudí. Vo svojom emotívnom prejave položil otázku, prečo sa Tigraju nevenuje rovnaká pozornosť ako konfliktu na Ukrajine.
