Odôvodňujú to geografickou blízkosťou k Rusku a Bielorusku.
Autor TASR
Brusel 27. júna (TASR) - Poľsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko vyzývajú Európsku úniu, aby poskytla väčšiu podporu civilnej a vojenskej ochrane ich hraníc. Odôvodňujú to geografickou blízkosťou k Rusku a Bielorusku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi štyri členské štáty EÚ, ktoré susedia s Ruskom aj Bieloruskom, napísali, že vedia, čo to znamená byť "frontovou líniou" bloku.
Zdôraznili ich neochvejnú podporu Ukrajine brániacej sa ruskej agresii už vyše dvoch rokov a apelovali na vynaloženie väčšieho objemu prostriedkov a užšej koordinácie obrannej iniciatívy v rámci EÚ a NATO.
"Sme silnými zástancami vojenského úsilia Ukrajiny a masívne investujeme do našich ozbrojených síl, obrannej výroby a ochrany našich hraníc s Ruskom a Bieloruskom," uviedli s tým, že je potrebné urobiť oveľa viac a koordinovanejším spôsobom.
Ako špecifické hrozby označili okrem iného sabotáže, kybernetické útoky, dezinformácie a migráciu, ktorú Moskva a Minsk využívajú ako nástroj. Zdôraznili, že tieto fenomény v konečnom dôsledku ovplyvňujú celú EÚ.
Pod list, ktorý zaslali pred dvojdňovým summitom lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, sa podpísal poľský premiér Donald Tusk, estónska premiérka Kaja Kallasová, litovský prezident Gitanas Nauséda a lotyšská premiérka Evika Siliňová.
Na stretnutí budú okrem iného diskutovať o rozdelení najvyšších postov v rámci EÚ, vojne v Pásme Gazy či financovaní obranného sektora a hospodárskej konkurencieschopnosti. Očakáva sa, že v Bruseli bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby podpísal bezpečnostnú dohodu s EÚ a lídrov informoval o aktuálnej situácii na bojisku.
V liste adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi štyri členské štáty EÚ, ktoré susedia s Ruskom aj Bieloruskom, napísali, že vedia, čo to znamená byť "frontovou líniou" bloku.
Zdôraznili ich neochvejnú podporu Ukrajine brániacej sa ruskej agresii už vyše dvoch rokov a apelovali na vynaloženie väčšieho objemu prostriedkov a užšej koordinácie obrannej iniciatívy v rámci EÚ a NATO.
"Sme silnými zástancami vojenského úsilia Ukrajiny a masívne investujeme do našich ozbrojených síl, obrannej výroby a ochrany našich hraníc s Ruskom a Bieloruskom," uviedli s tým, že je potrebné urobiť oveľa viac a koordinovanejším spôsobom.
Ako špecifické hrozby označili okrem iného sabotáže, kybernetické útoky, dezinformácie a migráciu, ktorú Moskva a Minsk využívajú ako nástroj. Zdôraznili, že tieto fenomény v konečnom dôsledku ovplyvňujú celú EÚ.
Pod list, ktorý zaslali pred dvojdňovým summitom lídrov členských krajín EÚ v Bruseli, sa podpísal poľský premiér Donald Tusk, estónska premiérka Kaja Kallasová, litovský prezident Gitanas Nauséda a lotyšská premiérka Evika Siliňová.
Na stretnutí budú okrem iného diskutovať o rozdelení najvyšších postov v rámci EÚ, vojne v Pásme Gazy či financovaní obranného sektora a hospodárskej konkurencieschopnosti. Očakáva sa, že v Bruseli bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aby podpísal bezpečnostnú dohodu s EÚ a lídrov informoval o aktuálnej situácii na bojisku.