Varšava 10. januára (TASR) - Rusko sa snaží dosiahnuť informačnú nadvládu prostredníctvom ovplyvňovania spoločenských procesov, diskusií i informačných systémov. Vyplýva to zo záverov vyšetrovacej správy poľského vládneho výboru, ktorý skúmal vplyv Ruska na vnútornú bezpečnosť Poľska. Varšava podľa výboru nezvláda obranu pred týmito aktivitami Moskvy, TASR informuje podľa správy agentúry PAP.

Správu, ktorú zverejnili v piatok, pripravil tím výboru zaoberajúci sa dezinformáciami. Autori skúmali predovšetkým obdobie po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v Poľsku v roku 2020, nakoľko v tomto období došlo podľa nich k zintenzívneniu dezinformačných aktivít.

V záveroch sa uvádza, že Rusko vo svojej snahe získať informačnú prevahu v medzinárodných vzťahoch využíva rôzne metódy vrátane diplomacie, propagandy a dezinformácií. Okrem toho vykonáva aj psychologické kampane, infiltruje sa do počítačových sietí a databáz a využíva útoky hackerských skupín, akou je Ghostwriter, ktorá je známa tiež pod označením UNC1151.

Cieľom tohto úsilia Moskvy je podľa správy poľského výboru destabilizovať politickú situáciu v krajinách strednej Európy. Podľa niektorých odhadov Rusko minie ročne až štyri miliardy dolárov na dezinformácie a propagandu, uviedli autori.

Jedným z kľúčových zistení je, že opatrenia Varšavy na boj proti takýmto druhom hrozieb Ruska i Bieloruska sú v posledných rokoch "nedostatočné, dočasné, nedôsledné a často len povrchné".

Výbor okrem iného poukazuje na chýbajúci dlhodobý, koordinovaný a systematický prístup - či už zo strany poľského ministerstva zahraničných vecí, alebo vládou menovaného zástupcu, ktorý sa obmedzil iba na všeobecné odporúčania.

"Najvýznamnejším činom, ktorý aktívne podkopal obranu Poľska a NATO v kognitívnej vojne, bola demontáž - dokonca prostredníctvom fyzického zásahu - expertného centra kontrarozviedky NATO, ktoré sa budovalo vo Varšave," podotkol výbor. Toto centrum malo podľa PAP čeliť informačnej vojne Ruska.

Správa ďalej odporúča orgánom verejnej moci, aby spolupracovali s médiami, a to najmä počas kríz, v snahe zabrániť vzniku informačného vákua, respektíve situácie, keď chýbajú dôležité informácie, čo môže vyvolať pochybnosti obyvateľstva.

Úrady by taktiež mali médiám umožniť prístup k priamym svedkom udalostí a necenzurovaným obrazovým materiálom. Výbor navrhol, aby vládne orgány mohli zverejňovať aj správy o dezinformáciách.

"Predovšetkým je potrebná stratégia boja proti dezinformáciám, ktorá by zahŕňala príspevky odbornej, novinárskej a mimovládnej komunity. To si vyžaduje zvýšenie verejných zdrojov určených na tento cieľ," zdôraznili autori.