80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Webová stránka poľského predsedníctva uvádza, že Poľsko bude od 1. januára do 30. júna už druhýkrát predsedať v Rade EÚ.
Autor TASR
Brusel 11. decembra (TASR) - Poľsko v utorok 10. decembra sprístupnilo oficiálnu stránku svojho polročného predsedníctva v Rade EÚ a v stredu v Bruseli poľský minister financií Andrzej Domanski predstavil niektoré z priorít svojej krajiny, kým bude na čele EÚ, informuje bruselský spravodajca TASR.
Webová stránka poľského predsedníctva uvádza, že Poľsko bude od 1. januára do 30. júna už druhýkrát predsedať v Rade EÚ. Stane sa tak 13 rokov po prvej predsedníckej skúsenosti a 20 rokov po vstupe do EÚ.
"Poľsko predstavuje ambiciózny program predsedníctva, ktorého hlavným cieľom je implementácia priorít stanovených v oblasti bezpečnosti," uvádza sa na webovej stránke. Tá tiež spresňuje, že pokračujúca agresia Ruska proti Ukrajine ohrozuje bezpečnosť celého kontinentu, ale je to aj vojna proti princípom a hodnotám, ktoré reprezentuje Európska únia.
Poľsko naznačilo, že na čele EÚ bude podporovať aktivity posilňujúce európsku bezpečnosť vo všetkých jej dimenziách: vonkajšej, vnútornej, informačnej, ekonomickej, energetickej, potravinovej a zdravotnej.
V podobnom duchu sa v stredu vyjadril aj poľský minister financií Andrzej Domanski. Pre tlačovú agentúru Reuters zdôraznil, že spoločné financovanie obrany bude prioritou poľského predsedníctva, lebo "bezpečnosť je spoločným európskym dobrom a preto potrebujeme aj spoločné riešenie".
Domanski v tejto súvislosti upozornil, že ministri financií EÚ budú o možných modeloch financovania diskutovať v apríli na pracovnom stretnutí vo Varšave.
Podľa jeho slov pri rozsiahlych obranných projektoch, akým je napríklad spoločný európsky systém protivzdušnej obrany, bude dôležité koľko financií sa na to podarí vyčleniť a tiež aj spolupráca krajín eurobloku.
Jednou z možností je stanoviť viacročný rozpočet EÚ na obranu podľa modelu fondu na obnovu po pandémii v hodnote 800 miliárd eur, čo by si však vyžadovalo jednomyseľnosť 27 členských štátov EÚ. Ďalšou možnosťou je vytvorenie špeciálneho finančného nástroja podľa vzoru Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), záchranného eurovalu pre eurozónu, ktorý môže generovať pôžičky až do výšky 500 miliárd eur.
Európska komisia podľa Reuters odhadla náklady na zvýšenie obranných spôsobilostí EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch najmenej na 500 miliárd eur.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Webová stránka poľského predsedníctva uvádza, že Poľsko bude od 1. januára do 30. júna už druhýkrát predsedať v Rade EÚ. Stane sa tak 13 rokov po prvej predsedníckej skúsenosti a 20 rokov po vstupe do EÚ.
"Poľsko predstavuje ambiciózny program predsedníctva, ktorého hlavným cieľom je implementácia priorít stanovených v oblasti bezpečnosti," uvádza sa na webovej stránke. Tá tiež spresňuje, že pokračujúca agresia Ruska proti Ukrajine ohrozuje bezpečnosť celého kontinentu, ale je to aj vojna proti princípom a hodnotám, ktoré reprezentuje Európska únia.
Poľsko naznačilo, že na čele EÚ bude podporovať aktivity posilňujúce európsku bezpečnosť vo všetkých jej dimenziách: vonkajšej, vnútornej, informačnej, ekonomickej, energetickej, potravinovej a zdravotnej.
V podobnom duchu sa v stredu vyjadril aj poľský minister financií Andrzej Domanski. Pre tlačovú agentúru Reuters zdôraznil, že spoločné financovanie obrany bude prioritou poľského predsedníctva, lebo "bezpečnosť je spoločným európskym dobrom a preto potrebujeme aj spoločné riešenie".
Domanski v tejto súvislosti upozornil, že ministri financií EÚ budú o možných modeloch financovania diskutovať v apríli na pracovnom stretnutí vo Varšave.
Podľa jeho slov pri rozsiahlych obranných projektoch, akým je napríklad spoločný európsky systém protivzdušnej obrany, bude dôležité koľko financií sa na to podarí vyčleniť a tiež aj spolupráca krajín eurobloku.
Jednou z možností je stanoviť viacročný rozpočet EÚ na obranu podľa modelu fondu na obnovu po pandémii v hodnote 800 miliárd eur, čo by si však vyžadovalo jednomyseľnosť 27 členských štátov EÚ. Ďalšou možnosťou je vytvorenie špeciálneho finančného nástroja podľa vzoru Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM), záchranného eurovalu pre eurozónu, ktorý môže generovať pôžičky až do výšky 500 miliárd eur.
Európska komisia podľa Reuters odhadla náklady na zvýšenie obranných spôsobilostí EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch najmenej na 500 miliárd eur.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
