Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Exhumácie pozostatkov obetí smolenskej katastrofy sa konajú v rámci nového vyšetrovania prípadu.
Autor TASR
Varšava 29. mája (TASR) - Pri exhumácii telesných pozostatkov poľského generála Bronislawa Kwiatkowského, ktorý bol v roku 2010 jednou z obetí leteckého nešťastia pri ruskom Smolensku, sa zistilo, že v truhle sa nachádzajú aj časti tiel ďalších siedmich ľudí. Napísal to na svojej webovej stránke poľský spravodajský magazín Fakt.
Exhumácie pozostatkov obetí smolenskej katastrofy sa konajú v rámci nového vyšetrovania prípadu. Ako prvé boli vlani v novembri exhumované pozostatky prezident Lecha Kaczyňského a jeho manželky Marie, ktorí boli pochovaní na krakovskom zámku Wawel.
Generál Kwiatkowski bol v čase leteckého nešťastia operačným veliteľom poľského letectva. Jeho vdova Krystyna pre Fakt potvrdila, že v truhle s pozostatkami jej manžela sa nachádzali aj časti tiel iných obetí vrátane už exhumovaných v rámci obnoveného vyšetrovania.
V apríli tohto roku námestník poľského generálneho prokurátora Marek Pasionek oznámil, že počas prvých 17 exhumácií špecialisti konštatovali prípady, keď sa v truhlách niektorých obetí nachádzali aj časti tiel iných ľudí. Podľa Pasioneka sa do konca roku 2017 uskutoční ešte 40 exhumácií.
Agentúra RIA Novosti v tejto súvislosti citovala vyhlásenie ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva, ktorý upozornil, že pozostatky obetí smolenskej katastrofy boli v Rusku len tri dni, počas ktorých sa uskutočnila len prvotná identifikácia. Moskva vychádzala z predpokladu, že ďalšie procedúry spojené s identifikáciou sa uskutočnia v Poľsku.
Poľský Fakt však napísal, že v Poľsku sa truhly už neotvárali - údajne vzhľadom na existujúce sanitárne predpisy.
Medzičasom sa zistilo, že najmenej dvaja ľudia neboli pochovaní pod svojimi menami.
K havárii poľského vládneho lietadla došlo 10. apríla 2010. Lietadlo prepravovalo poľský prezidentský pár a ďalších príslušníkov poľskej elity do Smolenska, kde si v neďalekej Katyni mali uctiť pamiatku tisícov zajatých poľských dôstojníkov, ktorých počas druhej svetovej vojny zastrelila sovietska tajná polícia.
Lietadlo sa však zrútilo pri pokuse o pristátie na letisku Smolensk-Severnyj. O život prišlo všetkých 96 ľudí na palube.
V roku 2015 poľskí vyšetrovatelia predložili verejnosti správu, podľa ktorej katastrofu zavinili poľskí piloti s prispením ruských dispečerov. Prokuratúra vlani tiež zverejnila záznam rozhovorov v pilotnej kabíne.
Vyplýva z neho, že piloti boli pod tlakom ľudí z prezidentovho sprievodu, ktorý bol v kabíne a napriek hmle na letisku sa snažil posádku prinútiť, aby pristála. Vtedajšia konzervatívna opozícia však naďalej trvala na podozrení, že nešťastie bolo dôsledkom sprisahania a išlo o atentát.
Keď sa po posledných parlamentných voľbách ujala moci v Poľsku vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS), vedenej Kaczyňského dvojčaťom Jaroslawom, vyšetrovanie leteckého nešťastia v Smolensku bolo obnovené. Jeho súčasťou sú aj exhumácie. Konajú sa napriek tomu, že viacero rodín pozostalých po obetiach podpísalo otvorený list, ktorým proti nim protestujú.
Názor na príčiny nešťastia v Rusku poľskú spoločnosť stále rozdeľujú. Táto najhoršia katastrofa v novodobých dejinách Poľska súčasne prehĺbila traumu v poľsko-ruských vzťahoch.
Exhumácie pozostatkov obetí smolenskej katastrofy sa konajú v rámci nového vyšetrovania prípadu. Ako prvé boli vlani v novembri exhumované pozostatky prezident Lecha Kaczyňského a jeho manželky Marie, ktorí boli pochovaní na krakovskom zámku Wawel.
Generál Kwiatkowski bol v čase leteckého nešťastia operačným veliteľom poľského letectva. Jeho vdova Krystyna pre Fakt potvrdila, že v truhle s pozostatkami jej manžela sa nachádzali aj časti tiel iných obetí vrátane už exhumovaných v rámci obnoveného vyšetrovania.
V apríli tohto roku námestník poľského generálneho prokurátora Marek Pasionek oznámil, že počas prvých 17 exhumácií špecialisti konštatovali prípady, keď sa v truhlách niektorých obetí nachádzali aj časti tiel iných ľudí. Podľa Pasioneka sa do konca roku 2017 uskutoční ešte 40 exhumácií.
Agentúra RIA Novosti v tejto súvislosti citovala vyhlásenie ruského veľvyslanca v Poľsku Sergeja Andrejeva, ktorý upozornil, že pozostatky obetí smolenskej katastrofy boli v Rusku len tri dni, počas ktorých sa uskutočnila len prvotná identifikácia. Moskva vychádzala z predpokladu, že ďalšie procedúry spojené s identifikáciou sa uskutočnia v Poľsku.
Poľský Fakt však napísal, že v Poľsku sa truhly už neotvárali - údajne vzhľadom na existujúce sanitárne predpisy.
Medzičasom sa zistilo, že najmenej dvaja ľudia neboli pochovaní pod svojimi menami.
K havárii poľského vládneho lietadla došlo 10. apríla 2010. Lietadlo prepravovalo poľský prezidentský pár a ďalších príslušníkov poľskej elity do Smolenska, kde si v neďalekej Katyni mali uctiť pamiatku tisícov zajatých poľských dôstojníkov, ktorých počas druhej svetovej vojny zastrelila sovietska tajná polícia.
Lietadlo sa však zrútilo pri pokuse o pristátie na letisku Smolensk-Severnyj. O život prišlo všetkých 96 ľudí na palube.
V roku 2015 poľskí vyšetrovatelia predložili verejnosti správu, podľa ktorej katastrofu zavinili poľskí piloti s prispením ruských dispečerov. Prokuratúra vlani tiež zverejnila záznam rozhovorov v pilotnej kabíne.
Vyplýva z neho, že piloti boli pod tlakom ľudí z prezidentovho sprievodu, ktorý bol v kabíne a napriek hmle na letisku sa snažil posádku prinútiť, aby pristála. Vtedajšia konzervatívna opozícia však naďalej trvala na podozrení, že nešťastie bolo dôsledkom sprisahania a išlo o atentát.
Keď sa po posledných parlamentných voľbách ujala moci v Poľsku vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS), vedenej Kaczyňského dvojčaťom Jaroslawom, vyšetrovanie leteckého nešťastia v Smolensku bolo obnovené. Jeho súčasťou sú aj exhumácie. Konajú sa napriek tomu, že viacero rodín pozostalých po obetiach podpísalo otvorený list, ktorým proti nim protestujú.
Názor na príčiny nešťastia v Rusku poľskú spoločnosť stále rozdeľujú. Táto najhoršia katastrofa v novodobých dejinách Poľska súčasne prehĺbila traumu v poľsko-ruských vzťahoch.
