Pri celonárodných protestoch zomrel jeden človek a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
Autor TASR
,aktualizované Varšava 10. augusta (TASR) – Poľsko dnes vyzvalo na mimoriadny summit Európskej únie o situácii v Bielorusku po tom, ako v Minsku došlo po kontroverzných prezidentských voľbách k protestom a zrážkam. Informovali o tom agentúry AFP a PAP.
„Úrady použili silu proti svojim občanom, ktorí žiadajú zmenu v krajine. Musíme podporiť Bielorusov v ich snahe o slobodu," uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki vo vyhlásení.
Morawiecki podľa hovorcu poľskej vlády apeloval na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, aby v súvislosti s Bieloruskom zvolali mimoriadny summit EÚ.
Poľský rezort diplomacie medzitým vyjadril hlboké znepokojenie nad ostrým zákrokom proti povolebným protestom v Bielorusku. Zdôraznil, že tvrdá reakcia uniformovaných zložiek, použitie sily voči pokojným protestujúcim a svojvoľné zatýkanie je neprijateľné.
„Poľské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyzvalo bieloruských činiteľov, aby zastavili kroky stupňujúce situáciu a začali dodržiavať základné ľudské práva," píše sa vo vyhlásení ministerstva.
Dlhoročný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách so ziskom 80,2 percenta hlasov, čím si zabezpečil šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré v pondelok zverejnila volebná komisia. Podľa týchto údajov získala jeho hlavná súperka Svitlana Cichanovská 9,9 percenta hlasov.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna uviedla, že pri policajnom zásahu proti demonštrantom tvrdiacim, že nedeľné voľby boli zmanipulované, zadržala polícia najmenej 213 ľudí. Pri celonárodných protestoch zomrel jeden človek a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala v pondelok Bielorusko, aby zverejnilo pravdivé výsledky prezidentských volieb, zatiaľ čo nemecká vláda vyjadrila silné pochybnosti o priebehu volebného hlasovania. Uviedli to v reakcii na sporné víťazstvo dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, píše agentúra AFP.
„Základné práva musia byť v Bielorusku rešpektované. Vyzývam preto bieloruské úrady, aby zabezpečili presné sčítanie a zverejnenie hlasov zo včerajších volieb," napísala von der Leyenová na Twitteri.
Predsedníčka EK taktiež kritizovala policajný zásah proti demonštrantom, ktorí v uliciach vyjadrili podporu opozícii.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert sa na tlačovej konferencii vyjadril, že o priebehu volebného hlasovania má krajina silné pochybnosti. „Minimálne normy pre demokratické voľby neboli splnené a to je neakceptovateľné," dodal Seibert.
V súvislosti s tým, že jeho krajina predsedá v druhom polroku 2020 Rade Európskej únie (EÚ) hovorca nemeckej vlády povedal: „V rámci Európskej únie musíme teraz posúdiť ako má Európa (na prezidentské voľby v Bielorusku) primerane reagovať. Pred týmito voľbami sme spoločne s našimi európskymi partnermi vyzvali, aby boli slobodné a spravodlivé. Teraz vyzvala spolková vláda politické vedenie krajiny, aby zabezpečilo v Bielorusku právo ľudí na zhromažďovanie, slobodné vyjadrovanie názorov a slobodu informácií". Steffen Seibert zároveň zdôraznil, že bieloruské vedenie musí vôľu občanov krajiny akceptovať.
Táto kríza sa stane súčasťou programu stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ, ktoré sa uskutoční v Berlíne koncom tohto mesiaca, a môže byť takisto súčasťou vrcholového stretnutia vedúcich predstaviteľov EÚ, ktoré sa má uskutočniť 24. a 25. septembra.
Brusel zatiaľ nepohrozil novými sankciami voči Bielorusku, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi uviedli, že budú pozorne sledovať vývoj situácie, aby posúdili, ako má EÚ voči Bielorusku postupovať.
Bielorusi majú právo na slobodu a demokraciu, skonštatoval v pondelok český premiér Andrej Babiš (ANO), ktorý podobne ako ďalší českí politici odsúdil policajné zásahy proti demonštrantom v Bielorusku.
V krajine sa konali prezidentské voľby, ktoré podľa predbežných výsledkov drvivo vyhral úradujúci prezident Alexandr Lukašenko.
"Odsudzujem policajné násilie a brutálny policajný zásah proti pokojným demonštrantom v Minsku. Je to postup, ktorý do súčasnej Európy v žiadnom prípade nepatrí. Bielorusi majú právo na slobodu slova a demokraciu," napísal na Twitteri Babiš, ktorého citoval internetový spravodajský portál Novinky.cz.
"Naozaj si myslíte, že niekto, kto vyhral voľby férovo so 79 percentami, potrebuje následne mlátiť ľudí na uliciach a vypínať internet?" položil si otázku ľudovecký poslanec Ondřej Benešík.
Predsedníčka strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová poukázala na nedemokratickosť volieb.
"Myslím na všetkých bieloruských občanov, ktorí túžia po slobode a demokracii, ale svoju vôľu nemohli prejaviť v slobodných voľbách, pretože tie boli rozhodnuté tými, ktorí počítali hlasy. Žiadny diktátorský strom však nerastie do neba, raz hlas slobody už nepôjde nijako umlčať," dodala.
Pirátsky poslanec Jan Lipavský vyhlásil, že Bielorusko "si zaslúži, aby o jeho osude rozhodovali občania v slobodných voľbách".
Znepokojenie vyjadrilo aj ministerstvo zahraničných vecí. "Považujeme za neprijateľné, že v súvislosti s predvolebnou agitáciou a výkonom zhromažďovacieho práva bol ešte pred hlasovaním zadržaný vysoký počet osôb. Rovnako neprijateľné sú aj zákroky represívnych zložiek proti občanom protestujúcim proti priebehu a výsledkom volieb," uviedol rezort.
Ľudia v Bielorusku vyšli do ulíc v nedeľu večer kvôli tomu, že voľby, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov porazil opozičnú kandidátku Svitlanu Cichanovskú, považujú za zmanipulované.
„Úrady použili silu proti svojim občanom, ktorí žiadajú zmenu v krajine. Musíme podporiť Bielorusov v ich snahe o slobodu," uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki vo vyhlásení.
Morawiecki podľa hovorcu poľskej vlády apeloval na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a predsedu Európskej rady Charlesa Michela, aby v súvislosti s Bieloruskom zvolali mimoriadny summit EÚ.
Poľský rezort diplomacie medzitým vyjadril hlboké znepokojenie nad ostrým zákrokom proti povolebným protestom v Bielorusku. Zdôraznil, že tvrdá reakcia uniformovaných zložiek, použitie sily voči pokojným protestujúcim a svojvoľné zatýkanie je neprijateľné.
„Poľské ministerstvo zahraničných vecí tiež vyzvalo bieloruských činiteľov, aby zastavili kroky stupňujúce situáciu a začali dodržiavať základné ľudské práva," píše sa vo vyhlásení ministerstva.
Dlhoročný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách so ziskom 80,2 percenta hlasov, čím si zabezpečil šiesty mandát vo funkcii hlavy štátu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré v pondelok zverejnila volebná komisia. Podľa týchto údajov získala jeho hlavná súperka Svitlana Cichanovská 9,9 percenta hlasov.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna uviedla, že pri policajnom zásahu proti demonštrantom tvrdiacim, že nedeľné voľby boli zmanipulované, zadržala polícia najmenej 213 ľudí. Pri celonárodných protestoch zomrel jeden človek a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
Európska komisia a Nemecko vyjadrili pochybnosti o voľbách v Bielorusku
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala v pondelok Bielorusko, aby zverejnilo pravdivé výsledky prezidentských volieb, zatiaľ čo nemecká vláda vyjadrila silné pochybnosti o priebehu volebného hlasovania. Uviedli to v reakcii na sporné víťazstvo dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, píše agentúra AFP.
„Základné práva musia byť v Bielorusku rešpektované. Vyzývam preto bieloruské úrady, aby zabezpečili presné sčítanie a zverejnenie hlasov zo včerajších volieb," napísala von der Leyenová na Twitteri.
Predsedníčka EK taktiež kritizovala policajný zásah proti demonštrantom, ktorí v uliciach vyjadrili podporu opozícii.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert sa na tlačovej konferencii vyjadril, že o priebehu volebného hlasovania má krajina silné pochybnosti. „Minimálne normy pre demokratické voľby neboli splnené a to je neakceptovateľné," dodal Seibert.
V súvislosti s tým, že jeho krajina predsedá v druhom polroku 2020 Rade Európskej únie (EÚ) hovorca nemeckej vlády povedal: „V rámci Európskej únie musíme teraz posúdiť ako má Európa (na prezidentské voľby v Bielorusku) primerane reagovať. Pred týmito voľbami sme spoločne s našimi európskymi partnermi vyzvali, aby boli slobodné a spravodlivé. Teraz vyzvala spolková vláda politické vedenie krajiny, aby zabezpečilo v Bielorusku právo ľudí na zhromažďovanie, slobodné vyjadrovanie názorov a slobodu informácií". Steffen Seibert zároveň zdôraznil, že bieloruské vedenie musí vôľu občanov krajiny akceptovať.
Táto kríza sa stane súčasťou programu stretnutia ministrov zahraničných vecí EÚ, ktoré sa uskutoční v Berlíne koncom tohto mesiaca, a môže byť takisto súčasťou vrcholového stretnutia vedúcich predstaviteľov EÚ, ktoré sa má uskutočniť 24. a 25. septembra.
Brusel zatiaľ nepohrozil novými sankciami voči Bielorusku, ale vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi uviedli, že budú pozorne sledovať vývoj situácie, aby posúdili, ako má EÚ voči Bielorusku postupovať.
Bielorusko si zaslúži demokraciu, tvrdia českí politici
Bielorusi majú právo na slobodu a demokraciu, skonštatoval v pondelok český premiér Andrej Babiš (ANO), ktorý podobne ako ďalší českí politici odsúdil policajné zásahy proti demonštrantom v Bielorusku.
V krajine sa konali prezidentské voľby, ktoré podľa predbežných výsledkov drvivo vyhral úradujúci prezident Alexandr Lukašenko.
"Odsudzujem policajné násilie a brutálny policajný zásah proti pokojným demonštrantom v Minsku. Je to postup, ktorý do súčasnej Európy v žiadnom prípade nepatrí. Bielorusi majú právo na slobodu slova a demokraciu," napísal na Twitteri Babiš, ktorého citoval internetový spravodajský portál Novinky.cz.
"Naozaj si myslíte, že niekto, kto vyhral voľby férovo so 79 percentami, potrebuje následne mlátiť ľudí na uliciach a vypínať internet?" položil si otázku ľudovecký poslanec Ondřej Benešík.
Predsedníčka strany TOP 09 Markéta Pekarová Adamová poukázala na nedemokratickosť volieb.
"Myslím na všetkých bieloruských občanov, ktorí túžia po slobode a demokracii, ale svoju vôľu nemohli prejaviť v slobodných voľbách, pretože tie boli rozhodnuté tými, ktorí počítali hlasy. Žiadny diktátorský strom však nerastie do neba, raz hlas slobody už nepôjde nijako umlčať," dodala.
Pirátsky poslanec Jan Lipavský vyhlásil, že Bielorusko "si zaslúži, aby o jeho osude rozhodovali občania v slobodných voľbách".
Znepokojenie vyjadrilo aj ministerstvo zahraničných vecí. "Považujeme za neprijateľné, že v súvislosti s predvolebnou agitáciou a výkonom zhromažďovacieho práva bol ešte pred hlasovaním zadržaný vysoký počet osôb. Rovnako neprijateľné sú aj zákroky represívnych zložiek proti občanom protestujúcim proti priebehu a výsledkom volieb," uviedol rezort.
Ľudia v Bielorusku vyšli do ulíc v nedeľu večer kvôli tomu, že voľby, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov porazil opozičnú kandidátku Svitlanu Cichanovskú, považujú za zmanipulované.