Minulý mesiac sa stalo v Poľsku terčom rozsiahleho kyberútoku, ktorý bol podľa tamojšej vlády podniknutý z územia Ruska na viac ako 4300 e-mailových adries.
Autor TASR
Varšava 27. júla (TASR) - Poľsko zriadi špeciálny útvar zameraný na ochranu proti kybernetickým hrozbám. Oznámil to v utorok poľský premiér Mateusz Morawiecki, ktorého citovala agentúra PAP.
"Kybernetická kriminalita je morom 21. storočia, ktorá ohrozuje nielen štát a jeho inštitúcie, ale tiež všetkých občanov. To je dôvod, prečo plánujeme zriadiť útvar zaoberajúci sa výhradne kybernetickými hrozbami," povedal Morawiecki na tlačovej konferencii vo Varšave.
Ako uvádza agentúra PAP, Morawiecki tiež oznámil vytvorenie špeciálneho fondu na financovanie policajných operácií proti počítačovej kriminalite.
Minulý mesiac sa stalo v Poľsku terčom rozsiahleho kyberútoku, ktorý bol podľa tamojšej vlády podniknutý z územia Ruska na viac ako 4300 e-mailových adries. Podľa poľských tajných služieb vyše 100 z nich patrilo osobám vo verejných funkciách vrátane poľských poslancov či súčasných i bývalých ministrov.
Rusko má s Poľskom napäté vzťahy pre viacero sporných otázok, vrátane ruskej anexie ukrajinského polostrova Krymu z roku 2014 či ruskej podpory autoritárskeho bieloruského lídra Alexandra Lukašenka.
"Kybernetická kriminalita je morom 21. storočia, ktorá ohrozuje nielen štát a jeho inštitúcie, ale tiež všetkých občanov. To je dôvod, prečo plánujeme zriadiť útvar zaoberajúci sa výhradne kybernetickými hrozbami," povedal Morawiecki na tlačovej konferencii vo Varšave.
Ako uvádza agentúra PAP, Morawiecki tiež oznámil vytvorenie špeciálneho fondu na financovanie policajných operácií proti počítačovej kriminalite.
Minulý mesiac sa stalo v Poľsku terčom rozsiahleho kyberútoku, ktorý bol podľa tamojšej vlády podniknutý z územia Ruska na viac ako 4300 e-mailových adries. Podľa poľských tajných služieb vyše 100 z nich patrilo osobám vo verejných funkciách vrátane poľských poslancov či súčasných i bývalých ministrov.
Rusko má s Poľskom napäté vzťahy pre viacero sporných otázok, vrátane ruskej anexie ukrajinského polostrova Krymu z roku 2014 či ruskej podpory autoritárskeho bieloruského lídra Alexandra Lukašenka.