Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér Abiy 28. novembra oznámil víťazstvo vládnych jednotiek nad vzbúrencami, OSN a ďalšie humanitárne agentúry však tvrdia, že boje v oblasti stále pokračujú.
Autor TASR
,aktualizované Nairobi 19. februára (TASR) - Spojené štáty v piatok oznámili, že už nebudú spájať svoju finančnú pomoc Etiópii s riešením jej sporu s Egyptom, ktorý sa týka priehrady a hydroelektrárne na rieke Modrý Níl. Informovala o tom agentúra AP.
Ministerstvo zahraničných vecí však súčasne upozornilo, že toto rozhodnutie Washingtonu neznamená, že financie vo výške zhruba 272 miliónov dolárov určené pre oblasť bezpečnosti a na rozvojové projekty začnú do Etiópie prichádzať okamžite.
Rezort diplomacie zdôraznil, že pomoc závisí od najnovšieho vývoja - čo je zjavný odkaz na ozbrojený konflikt v etiópskom štáte Tigraj. Humanitárnej pomoci pre Etiópiu sa tento prístup netýka, dodal Washington.
Etiópiu vlani rozhnevalo, keď bývalý prezident USA Donald Trump nariadil pozastavenie pomoci pre vládu v Addis Abebe. V prípade Trumpa šlo o ojedinelé priame zapojenie sa do problematiky Afriky. Trump, rozčarovaný neúspechom svojich snáh o sprostredkovanie rokovaní medzi Egyptom a Etiópiou, vyvolal vtedy aj rozruch svojim tvrdením, že Egyptu nezostane nič iné, len vyhodiť priehradu do vzduchu, keďže ju považuje za svoje existenčné ohrozenie.
Etiópia vedie s Egyptom a Sudánom rokovania o Priehrade veľkej etiópskej obrody (GERD), ktorú stavia na Modrom Níle od roku 2010. Egypt a Sudán chcú právne záväznú dohodu, ktorá by zaručila náležitý prietok vody. Rokovania sa ťahajú už desať rokov bez dosiahnutia dohody.
Etiópia je teraz pod tlakom USA a ďalších subjektov vrátane Európskej únie a OSN, aj kvôli bojom v štáte Tigraj.
Konflikt v Tigraji vypukol vlani na jeseň a spôsobil, že zhruba šesť miliónov ľudí sa tam ocitlo odrezaných od sveta. Objavili sa aj správy o masakroch vojakov i civilistov, o nedostatku potravín, ale aj o prítomnosti tisícov vojakov zo susednej Eritrey, čo však etiópska vláda poprela.
USA naliehajú, aby eritrejskí vojaci Etiópiu okamžite opustili. Začiatkom tohto týždňa hovorca ministerstva zahraničných vecí USA uviedol, že Washington je naďalej vážne znepokojený humanitárnou krízou a prípadmi porušenia ľudských práv v regióne Tigraj. Vyzval na "okamžité ukončenie bojov v Tigraji, úplný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci, nezávislé vyšetrovanie porušovania ľudských práv a vyvodenie zodpovednosti" voči osobám, ktoré sa ho dopustili.
Dlhodobé napätie medzi Addis Abebou a Tigrajským ľudovo-oslobodzovacím frontom (TPLF), ktorý bol v Etiópii dominantnou politickou silou takmer tri desaťročia pred tým, ako sa v roku 2018 dostal k moci terajší premiér Abiy Ahmed, vyvrcholilo vlani v septembri. Vtedy sa v štáte Tigraj napriek nesúhlasu federálnej vlády konali regionálne voľby.
Armáda preto 4. novembra spustila operáciu proti jednotkám frontu, pri ktorej prišli o život stovky ľudí a vyše 60.000 ich ušlo z domovov do susedného Sudánu.
Premiér Abiy 28. novembra oznámil víťazstvo vládnych jednotiek nad vzbúrencami, OSN a ďalšie humanitárne agentúry však tvrdia, že boje v oblasti stále pokračujú.
Ministerstvo zahraničných vecí však súčasne upozornilo, že toto rozhodnutie Washingtonu neznamená, že financie vo výške zhruba 272 miliónov dolárov určené pre oblasť bezpečnosti a na rozvojové projekty začnú do Etiópie prichádzať okamžite.
Rezort diplomacie zdôraznil, že pomoc závisí od najnovšieho vývoja - čo je zjavný odkaz na ozbrojený konflikt v etiópskom štáte Tigraj. Humanitárnej pomoci pre Etiópiu sa tento prístup netýka, dodal Washington.
Etiópiu vlani rozhnevalo, keď bývalý prezident USA Donald Trump nariadil pozastavenie pomoci pre vládu v Addis Abebe. V prípade Trumpa šlo o ojedinelé priame zapojenie sa do problematiky Afriky. Trump, rozčarovaný neúspechom svojich snáh o sprostredkovanie rokovaní medzi Egyptom a Etiópiou, vyvolal vtedy aj rozruch svojim tvrdením, že Egyptu nezostane nič iné, len vyhodiť priehradu do vzduchu, keďže ju považuje za svoje existenčné ohrozenie.
Etiópia vedie s Egyptom a Sudánom rokovania o Priehrade veľkej etiópskej obrody (GERD), ktorú stavia na Modrom Níle od roku 2010. Egypt a Sudán chcú právne záväznú dohodu, ktorá by zaručila náležitý prietok vody. Rokovania sa ťahajú už desať rokov bez dosiahnutia dohody.
Etiópia je teraz pod tlakom USA a ďalších subjektov vrátane Európskej únie a OSN, aj kvôli bojom v štáte Tigraj.
Konflikt v Tigraji vypukol vlani na jeseň a spôsobil, že zhruba šesť miliónov ľudí sa tam ocitlo odrezaných od sveta. Objavili sa aj správy o masakroch vojakov i civilistov, o nedostatku potravín, ale aj o prítomnosti tisícov vojakov zo susednej Eritrey, čo však etiópska vláda poprela.
USA naliehajú, aby eritrejskí vojaci Etiópiu okamžite opustili. Začiatkom tohto týždňa hovorca ministerstva zahraničných vecí USA uviedol, že Washington je naďalej vážne znepokojený humanitárnou krízou a prípadmi porušenia ľudských práv v regióne Tigraj. Vyzval na "okamžité ukončenie bojov v Tigraji, úplný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci, nezávislé vyšetrovanie porušovania ľudských práv a vyvodenie zodpovednosti" voči osobám, ktoré sa ho dopustili.
Dlhodobé napätie medzi Addis Abebou a Tigrajským ľudovo-oslobodzovacím frontom (TPLF), ktorý bol v Etiópii dominantnou politickou silou takmer tri desaťročia pred tým, ako sa v roku 2018 dostal k moci terajší premiér Abiy Ahmed, vyvrcholilo vlani v septembri. Vtedy sa v štáte Tigraj napriek nesúhlasu federálnej vlády konali regionálne voľby.
Armáda preto 4. novembra spustila operáciu proti jednotkám frontu, pri ktorej prišli o život stovky ľudí a vyše 60.000 ich ušlo z domovov do susedného Sudánu.
Premiér Abiy 28. novembra oznámil víťazstvo vládnych jednotiek nad vzbúrencami, OSN a ďalšie humanitárne agentúry však tvrdia, že boje v oblasti stále pokračujú.
