Pompeo vo svojom prvom verejnom vystúpení vo funkcii ministra zahraničných vecí USA obhajoval rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od jadrovej dohody.
Autor TASR
Washington 21. mája (TASR) - Ak Irán nezmení kurz, Spojené štáty uvalia na Teherán najtvrdšie sankcie v histórii, povedal v pondelok americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorého citovala agentúra AP.
Pompeo vo svojom prvom verejnom vystúpení vo funkcii ministra zahraničných vecí USA obhajoval rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od jadrovej dohody, ktorú v roku 2015 uzavrelo s Iránom šesť svetových mocností. Zároveň vyzval Irán, aby stiahol svoje jednotky zo Sýrie a prestal finančne a materiálne podporovať hnutia Hamas a Hizballáh.
Administratíva bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu "stavila" na to, že Irán prestane páchať darebáctva a bude sa riadiť globálnymi normami, čo sa nestalo, povedal Pompeo v pondelok na pôde konzervatívneho inštitútu Heritage Foundation vo Washingtone.
Trump sa od dohody s Iránom rozhodol odstúpiť, pretože táto dohoda nezaručuje Američanom bezpečie pred rizikami, ktoré predstavuje Irán. V dôsledku "fatálnych nedostatkov je táto dohoda hrozbou pre celý svet", povedal Pompeo.
Prezident USA Donald Trump 8. mája oznámil, že jeho krajina odstupuje od jadrovej dohody s Iránom. Americké ministerstvo financií následne uviedlo, že Washington obnoví široký rad sankcií voči Iránu vrátane opatrení zameraných proti jeho ropnému sektoru a transakciám s jeho centrálnou bankou.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.
Pompeo vo svojom prvom verejnom vystúpení vo funkcii ministra zahraničných vecí USA obhajoval rozhodnutie Spojených štátov odstúpiť od jadrovej dohody, ktorú v roku 2015 uzavrelo s Iránom šesť svetových mocností. Zároveň vyzval Irán, aby stiahol svoje jednotky zo Sýrie a prestal finančne a materiálne podporovať hnutia Hamas a Hizballáh.
Administratíva bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu "stavila" na to, že Irán prestane páchať darebáctva a bude sa riadiť globálnymi normami, čo sa nestalo, povedal Pompeo v pondelok na pôde konzervatívneho inštitútu Heritage Foundation vo Washingtone.
Trump sa od dohody s Iránom rozhodol odstúpiť, pretože táto dohoda nezaručuje Američanom bezpečie pred rizikami, ktoré predstavuje Irán. V dôsledku "fatálnych nedostatkov je táto dohoda hrozbou pre celý svet", povedal Pompeo.
Prezident USA Donald Trump 8. mája oznámil, že jeho krajina odstupuje od jadrovej dohody s Iránom. Americké ministerstvo financií následne uviedlo, že Washington obnoví široký rad sankcií voči Iránu vrátane opatrení zameraných proti jeho ropnému sektoru a transakciám s jeho centrálnou bankou.
K dohode o jadrovom programe dospeli Irán a šesť veľmocí - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - 14. júla 2015. Na jej základe boli zrušené sankcie OSN, Európskej únie i Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že islamská republika dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program, ktorý bol podľa Západu zameraný na získanie jadrových zbraní.