Kolín/Bratislava 28. septembra (TASR) – Českého prezidenta Miloša Zemana označili svetové médiá za politika grobianskeho štýlu s populistickým akcentom. Slováci sa s jeho škandalóznymi výrokmi stretli v roku 2009. Na stretnutí vlád Česka a Slovenska dehonestoval kvalitu slovenského piva výrokom: "Zlatý bažant je srovnatelný s průměrnou úrovní českých piv. Popradské pivo je vhodné pro rozpouštení zubních protéz, pokud je tam necháte přes noc". Veľa jeho výrokov zostáva pre istotu v rovine bonmotov. Zeman má za sebou úspešnú politickú kariéru, ktorej vrcholom bolo zvolenie za prezidenta Českej republiky (ČR) v historicky prvej priamej voľbe v roku 2013. V nedeľu 28. septembra oslávi životné jubileum 70 rokov.

Miloš Zeman je v poradí tretím prezidentom ČR. Na Pražský hrad priniesol niekoľko noviniek: nechal vztýčiť vlajku Európskej únie, ktorá tam zaviala po prvý raz od roku 2004 (bránil tomu bývalý prezident ČR Václav Klaus, označovali ho za euroskeptika). Zriadil Nadačný fond, na ktorý každý mesiac ukladá tretinu svojho platu (60 tisíc korún, fond má pomôcť znížiť štátny dlh). Zriekol sa udeľovania milostí a amnestií (právomoc previedol na ministerstvo spravodlivosti). Zrušil novoročný príhovor prezidenta ČR, národu sa bude prihovárať 26. decembra s vianočným posolstvom zo zámku v Lánoch (nadväzuje tak na tradíciu prvého prezidenta Československa Tomáša Garrigua Masaryka).



Začínal ako účtovník

Miloš Zeman sa narodil 28. septembra 1944 v Kolíne. Otec bol poštový úradník, mama učiteľka. V Kolíne navštevoval základnú aj strednú ekonomickú školu (1959-1963). Kvôli referátu o T. G. Masarykovi (pozitívne sa vyjadroval o zakázanej knihe K. Čapka Hovory s T. G. Masarykom) nedostal odporúčanie na vysokú školu. Nastúpil do učtárne v strojárenskom podniku Tatra Kolín (1963-1967). Vďaka praxi v závode, mohol diaľkovo študovať na Vysokej škole ekonomickej (VŠE) v Prahe, odbor národohospodárske plánovanie (1965). Získal tzv. modrú knižku a nemusel narukovať na základnú vojenskú službu (dôvod ochorenie srdca). Po dvoch rokoch tak prestúpil na denné štúdium. Na škole bol považovaný za nadaného študenta, promoval s červeným diplomom v roku 1969. V ten istý rok začal vyučovať prognostiku na VŠE.

V 68. roku vstúpil do KSČ

Foto: TASR/Daniel Forgács

Počas pražskej jari 1968 vstúpil Miloš Zeman do Komunistickej strany Československa (KSČ). V roku 1970 bol zo strany pre svoj nesúhlas so sovietskou okupáciou ČSSR vylúčený a stratil aj zamestnanie. V rokoch 1970-1971 bol bez trvalého pracovného pomeru, písal štúdie pod cudzími menami. Od roku 1971 pracoval v telovýchovnom podniku Sportpropag, kde vybudoval komplexné modelovacie štúdio, ktoré nazývali aj "Slušovicami výskumu". V roku 1984 Ústredný výbor (ÚV) KSČ toto oddelenie zrušil (údajne kvôli protistraníckemu zborníku Metodologické problémy spoločenského výskumu). V tom istom roku nastúpil do poľnohospodárskeho podniku Agrodat, kde sa zaoberal simulačnými modelmi poľnohospodárskych systémov. V roku 1986 sa stal členom Svetovej prognostickej spoločnosti a v septembri 1989 ho po tretíkrát prepustili z práce pre článok Prognostika a prestavba, ktorý vyšiel v Technickom magazíne. V rokoch 1990-1993 pracoval v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).

V r. 1989 sa zúčastňoval demonštrácií

V novembri 1989 sa zúčastňoval na pražských demonštráciách a ako prognostik predpovedal pád komunistického režimu do nasledujúcej jari. Zapojil sa do činnosti Občianskeho fóra (OF) a napísal im prvý politický program. V januári 1990 bol za OF kooptovaný do Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. V júni 1990 mandát poslanca FZ ČSFR obhájil (bol poslancom Snemovne národov), zároveň sa stal predsedom rozpočtového výboru a členom predsedníctva FZ ČSFR. Po rozpade OF prešiel v roku 1991 do Občianskeho hnutia. V parlamentných voľbách v roku 1992 kandidoval za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD), znova bol zvolený do FZ ČSFR. Profiloval sa ako zástanca udržania spoločného štátu a navrhoval vznik česko-slovenskej únie.

Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD (bol ním do roku 2001). Pod jeho vedením sa stala ČSSD najsilnejším politickým subjektom v ČR. Po parlamentných voľbách 1996 zastával funkciu predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. V roku 1998 bol vymenovaný za predsedu vlády ČR (zároveň zostal poslancom Poslaneckej snemovne ČR).

Odmietol ponuku stať sa premiérom

V roku 2002 odmietol ponuku stať sa predsedom českej vlády s odôvodnením, že splnil svoju úlohu a vyviedol krajinu z ekonomickej krízy. Koncom roka 2002 ho ČSSD vyzvala, aby kandidoval do funkcie prezidenta ČR. Vypadol už v prvom kole tajnej voľby, pretože proti nemu hlasovalo 27 poslancov ČSSD. Po tomto fiasku sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku. Aktívne podporoval ČSSD aj v ďalších rokov, avšak pre vnútrostranícke problémy zo strany v roku 2007 nakoniec vystúpil.

V decembri 2009 založil Stranu Práv Občanov ZEMANOVCI, v roku 2010 sa stal jej predsedom. V májových parlamentných voľbách 2010 sa však strana neprebojovala do snemovne a tak na funkciu predsedu rezignoval. Bol zvolený za čestného predsedu strany a je ním dodnes.

Vlani sa stal prezidentom

V júni 2012 získal v petícii päťdesiattisíc podpisov potrebných na kandidatúru za prezidenta ČR. Prvé kolo prezidentských volieb vyhral (24,21 percent, 11.-12. január 2013). V druhom kole získal 54,8 percenta hlasov (25.–26. január 2013) a stal sa prezidentom Českej republiky. Jeho protikandidátom vo voľbách bol Karel Schwarzenberg. Prezidentský sľub zložil Miloš Zeman 8. marca 2013.

Foto: TASR/Daniel Forgács

Miloš Zeman je autorom kníh: Naše posttotalitní krize a její možná východiska (1991), Zpověď bývalého prognostika (1995), Varovná prognostika (1998), Jak jsem se mýlil v politice (2005), Vzestup a pád české sociální demokracie (2006), Zpověď informovaného optimisty (2012). V roku 2007 o ňom natočili dokument Miloš Zeman – nekrolog politika a oslava Vysočiny. Je držiteľom Čestnej medaile T. G. Masaryka. Zložením prezidentského sľubu (2013) sa stal nositeľom dvoch najvyšších štátnych vyznamenaní: Radu bieleho leva a Radu Tomáša Garrigua Masaryka.

Miloš Zeman je druhýkrát ženatý. Z prvého manželstva má syna MUDr. Ing. Davida Zemana (1971, pracuje ako lekár v odboroch klinickej biochémie a neurológie). Druhýkrát sa oženil v roku 1993 so svojou asistentkou Ivanou Bednarčíkovou (má slovenský pôvod). Majú spolu dcéru Katarínu (1994). Medzi jeho záľuby patria turistika, čítanie kníh a šachy.