Paríž 21. júna (TASR) - Prezident USA Barack Obama v noci nadnes diskutoval s lídrami Nemecka a Francúzska o nových sankciách hroziacich Rusku. Obama v noci nadnes telefonicky hovoril s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a nemeckou spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Biely dom vo svojom vyhlásení informoval, že všetci traja lídri uvítali vyhlásenie jednostranného prímeria novým ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Uviedli tiež, že Rusko musí zastaviť presuny svojich vojakov k spoločným hraniciam s Ukrajinou a presvedčiť proruských separatistov, aby zložili zbrane. Spojené štáty obviňujú Rusko, ž separatistom poskytuje tanky a ťažké zbrane.

Biely dom uviedol, že štátnici sa zhodli na tom, že ak Rusko nepodnikne okamžité kroky, ktoré by viedli k zníženiu napätia na východnej Ukrajine, Spojené štáty a Európa zvážia ďalšie reštrikcie voči Moskve.

V podobnom duchu ako trojica štátov sa vyjadrila v noci nadnes aj Británia. Jej minister zahraničných vecí William Hague vyzval proruských separatistov, aby využili Porošenkovu ponuku, zložili zbrane a vzali na seba zodpovednosť za nájdenie politického riešenia krízy. Hagua označil za dôležité, aby Porošenkov plán podporilo aj Rusko, ktoré by podľa jeho názoru malo prijať neodkladné opatrenia a pomôcť ukončiť násilnosti na východe Ukrajiny, a to vrátane využitia svojho vplyvu na proruských separatistov.

Foto: TASR/AP

Porošenkov mierový plán má 15 bodov, informovala agentúra Ukrinform. Zahŕňa záruky bezpečnosti pre všetkých účastníkov mierových rokovaní; amnestiu pre tých, ktorí zložia zbrane a nespáchali závažné trestné činy; prepustenie rukojemníkov; vytvorenie 10 kilometrov širokej nárazníkovej zóny pozdĺž ukrajinsko-ruských hraníc a odsun ilegálnych ozbrojených formácií; vytvorenie koridoru na odsun ukrajinských a ruských žoldnierov; odzbrojenie; v rámci ministerstva vnútra vytvorenie štruktúr na spoločné hliadkovanie; ukončenie blokády administratívnych budov v Luhanskej a Doneckej oblasti; obnovenie činnosti miestnych samospráv; obnovenie vysielania celoštátnej televízie a rozhlasu v Luhanskej a Doneckej oblasti; decentralizáciu - v podobe vypísania miestnych volieb, zmien v používaní ruského jazyka a zmien v ústave; s predstaviteľmi Donbasu dosiahnutie dohody o obsadení postu guvernérov, ktorí budú zastávať funkciu do volieb; predčasné komunálne a parlamentné voľby; program na vytvorenie nových pracovných miest v regióne a obnovu priemyselných objektov a budov sociálnej infraštruktúry.

EÚ víta prímerie na Ukrajine

Európska únia v noci nadnes uvítala jednostranné prímerie, ktoré v piatok na týždeň vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko, ako aj jeho 15-bodový mierový plán na urovnanie krízy na juhu a východe Ukrajiny. Súčasne EÚ apelovala na Rusko, aby Porošenkove návrhy podporilo konkrétnymi činmi.

Ako uviedla agentúra Ukrinform, EÚ uvítala Porošenkov plán a vyzvala všetky strany konfliktu, aby využili čas prímeria na zvrat tendencie vyznačujúcej sa sústavným trendom smerom k zhoršovaniu bezpečnosti a humanitárnej situácie na Ukrajine.

"Všetky strany musia dodržiavať podmienky mierového plánu a aktívne sa zasadiť za jeho realizáciu," uvádza sa vo vyhlásení EÚ zverejnenom piatok večer v Bruseli.

Okrem toho EÚ vyzvala Rusko, aby využilo "všetok svoj vplyv a verejne, prostredníctvom konkrétnych krokov, podporilo tento plán". Vyhlásenie spresňuje, že ministri zahraničných vecí EÚ na budúci pondelok v Bruseli opäť posúdia situáciu na Ukrajine a v súvislosti s ňou aj ďalšie kroky EÚ. Na zasadnutí sa zúčastní aj nový šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin.

Porošenkov mierový plán neprijal každý pozitívne

Mierový plán ukrajinského prezidenta Petra Porošenka vyvolal i kritiku z radov niektorých predstaviteľov ukrajinských ozbrojených síl.

Veliteľ práporu Azov, útvaru, ktorý sa spolupodieľal na protiteroristickej operácii na východe Ukrajiny, Andrij Bileckij v dnešnom vysielaní internetovej televízie Hromadske.tv označil vyhlásenie jednostranného prímeria za "strategickú chybu". Podľa jeho názoru by bolo malo tomuto kroku predchádzať uzavretie ukrajinsko-ruskej štátnej hranice tak, aby sa zabránilo ďalšiemu prenikaniu teroristov z ruského územia.

"Tak sa bude iba ďalej posilňovať technická a početná vybavenosť teroristov," mienil veliteľ, ktorý predpokladá, že sa najvyšší ukrajinský predstaviteľ rozhodol pre prímerie pod zahraničnopolitickým, diplomatickým tlakom. Vnútropolitické faktory sú však iné, dodal.

Pobaltské štáty podporujú rozšírenie sankcií voči Rusku

Foto: TASR/AP

Lídri pobaltských krajín Európskej únie dnes na spoločnom rokovaní so šéfom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom v estónskom hlavnom meste Tallinn podporili prijatie ďalších sankcií voči Rusku na summite EÚ v Bruseli budúci týždeň v prípade, že nedôjde k zmierneniu napätia na východe Ukrajiny.

Lotyšsko, Litva a Estónsko, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu dali na cestu európskej integrácie, sa pripojili k prvým kolám sankcií EÚ proti Rusku v reakcii na anexiu ukrajinského polostrova Krym.

"Ak nedôjde k zmierneniu napätia, potom Lotyšsko podporí tretie kolo sankcií," uviedla lotyšská premiérka Laimdota Straujumaová. Rovnaký postoj zopakoval litovský premiér Algirdas Butkevičius. Estónsky premiér Taavi Röivas konštatoval, že sankcie budú jedinou možnou reakciou EÚ na situáciu v Ukrajine v prípade pokračovania konfliktu.

Barroso na tlačovej konferencii vyzval členské štáty na jednotný postoj k rozšíreniu sankcií voči Rusko.

Niektoré krajiny, ktoré majú s Ruskom intenzívnu hospodársku spoluprácu, ako Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko či Cyprus sa obávajú dopadu na svoje ekonomiky v prípade zavedenia nových sankcií, pripomína agentúra Reuters.