Kyjev 13. novembra (TASR) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal výnos o novom štátnom sviatku, ktorým sa stane 21. november ako spomienka na výročie začiatku protivládnych protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti.

Informovala o tom dnes agentúra TASS.

Sviatok sa bude "odteraz naveky" sláviť ako Deň dôstojnosti a slobody, informovala tlačová služba prezidentskej kancelárie.

Udalosti, ktoré sa na Ukrajine začali v novembri 2013, Porošenko označil za "revolúciu dôstojnosti". Podľa jeho slov to bola "mimoriadne ťažká skúška pre Ukrajinu, keď ukrajinský ľud preukázal svoju európskosť, dôstojnosť a túžbu po slobode".

Začalo sa to 21. novembra 2013

Foto: TASR/AP

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova pozastavila prípravy na podpísanie asociačnej zmluvy s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.

Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili znova v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákon obmedzujúcich možnosti občanov vyjadriť protest. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.

Obnovenie nepokojov 18. februára 2014

Foto: TASR/AP

Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a pozmenenej ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.

Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi a tie v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálnymi demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia.

Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi vtedajším prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.

Odvolanie Viktora Janukovyča z funkcie prezidenta

Foto: TASR/AP

Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb, ktoré vyhral Petro Porošenko.

Na jar však súčasne na juhovýchode krajiny došlo k posilneniu proruských nálad a separatistických tendencií, na čo Kyjev reagoval začatím tzv. protiteroristickej operácie na území Donbasu, kde proruskí separatisti vyhlásili samozvané ľudové republiky. Povzbudením im bol Krymský polostrov, ktorý Rusko na základe sporného referenda v marci vyhlásilo za ďalší subjekt svojej federácie. Boje v zóne ATO si do dnešného dňa vyžiadali viac ako 3000 obetí na životoch.

Referendá o nezávislosti

Foto: TASR/AP

V oboch tzv. ľudových republikách - Doneckej a Luhanskej - sa v máji uskutočnilo referendum o nezávislosti a začiatkom novembra voľby najvyšších predstaviteľov republík a poslancov "ľudových" parlamentov. Kyjevská vláda a Západ žiaden z týchto orgánov ani hlasovania o ich zložení nepovažuje za legitímne.

Ukrajinský parlament ratifikoval asociačnú zmluvu s EÚ 16. septembra tohto roku. V ten istý deň ju podpísal aj prezident Porošenko.