Brusel 8. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) navrhujú reformu európskeho volebného zákona. S týmto návrhom prišiel Výbor EP pre ústavné veci (AFCO) na pondelkovom zasadnutí v Bruseli, pričom tým vychádza aj v ústrety požiadavkám občanov, ktoré odzneli v rámci Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). TASR prináša týždenný súhrn udalostí týkajúcich sa CoFoE.

Európsky volebný zákon, ktorý platí od roku 1976 a ktorý bol pozmenený v rokoch 2002 a 2018, definuje spoločné zásady, ktoré musia rešpektovať zákony členských štátov pri voľbách do Európskeho parlamentu (eurovoľby). Súčasný zákon však nedefinuje možnosť jednotného volebného systému platného v celej EÚ. Výbor AFCO navrhuje zaviesť spoločné minimálne volebné štandardy a aj možnosť celoúniového volebného obvodu so zoznamom nadnárodných kandidátov na europoslancov.

Za legislatívnu iniciatívu, ktorá má nahradiť súčasný európsky volebný zákon, sa vyslovilo 19 členov výboru AFCO, deviati boli proti, nikto sa hlasovania nezdržal.

Diskusie prebiehajú aj v priebehu piatka a soboty, a to na šiestom plenárnom zasadnutí CoFoE, ktoré sa koná v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Účastníci prítomní fyzicky alebo online prediskutujú návrhy z deviatich pracovných skupín rozdelených podľa tematických okruhov. Návrhy vzišli z odporúčaní občianskych panelov, národných panelov, mnohojazyčnej digitálnej platformy, ako aj z debát na plenárnych schôdzach a stretnutiach pracovných skupín.

Diskusie sa majú týkať možností posilnenia ekonomiky, sociálnej spravodlivosti a vytvárania nových pracovných príležitostí; vzdelávania a kultúry; digitálnej transformácie; demokracie v Európe; hodnotových otázok, práv, právneho štátu a bezpečnosti; klimatickej zmeny; zdravotníctva; úlohy EÚ vo svete; a migrácie.

Slovensko má pri zvládaní migračnej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine možnosť čerpať výraznú finančnú a materiálnu pomoc Európskej únie (EÚ). Pripomenula to slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH, EĽS) v TASR TV v súvislosti s prebiehajúcou Konferenciou o budúcnosti Európy.

"V europarlamente sme veľmi promptne schválili opatrenie, aby bolo možné na účely pomoci využiť nielen aktuálne finančné programy, ale aj prostriedky, ktoré nevyčerpali členské krajiny z alokácií v predchádzajúcom programovom období," pripomenula Lexmann. Poukázala, že v prípade Slovenska je to napríklad sedem miliónov eur. Peniaze podľa nej môže minúť na akúkoľvek infraštruktúru, týkajúcu sa pomoci utečencov. "V zdravotníctve, školstve, sociálnej oblasti, doprave, ale aj pri nákladoch na ich ubytovanie a stravovanie, takisto na zabezpečenie nevyhnutnej administratívnej agendy," priblížila.