Brusel/Štrasburg 18. októbra (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu schválil správu o Čiernej Hore, v ktorej poslanci poukázali na to, že politické napätie a polarizácia tejto balkánskej krajiny spôsobili, že sa jej prístupový proces do EÚ zastavil.

Schválený dokument hodnotí pokrok Čiernej Hory na ceste do EÚ a načrtáva ďalší postup v prístupovom procese. Na jej príprave sa ako tieňový spravodajca za frakciu európskych ľudovcov podieľal aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, informuje spravodajca TASR.

Správu podporilo 529 poslancov, 51 bolo proti a 53 sa zdržalo hlasovania. Poslanci v nej ocenili dlhodobý záväzok Čiernej Hory k integrácii do EÚ, ktorú aj naďalej podporuje veľká časť čiernohorskej verejnosti. Neschopnosť dosiahnuť konsenzus v otázkach národného záujmu a nedostatok politického dialógu však podľa nich spôsobili odklad potrebných reforiem a uvrhli krajinu do politickej a inštitucionálnej krízy.

"Čierna Hora je najlepšie pripravenou krajinou na vstup do EÚ spomedzi krajín západného Balkánu. Ďalšie rozširovanie je pre Úniu aj v kontexte ruskej agresie na Ukrajine jednou z jej strategických a bezpečnostných priorít," uviedol Bilčík, ktorý je predsedom Delegácie EP pre vzťahy s Čiernou Horou.

Podľa neho je kľúčové, či sa víťazovi júnových čiernohorských parlamentných volieb, strane Európa teraz!, podarí zložiť proeurópsku vládnu koalíciu. Európska budúcnosť krajiny je podľa neho možná len vtedy, keď sa víťaz volieb nespojí s proruskými silami, ktoré stáli za pokusom o štátny prevrat v roku 2016.

Čierna Hora má nedostatky v oblasti právneho štátu, boji s organizovaným zločinom, slobode médií a ochrane menšín a práv žien, uvádza sa v schválenej správe, podľa ktorej krajina potrebuje politickú stabilitu a pokrok v kľúčových reformách, najmä volebných a súdnych, a v boji proti organizovanému zločinu a korupcii.

Europoslanci ďalej privítali úplný súlad Čiernej Hory so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, vrátane sankcií prijatých po ruskej agresii proti Ukrajine, ocenili strategické spojenectvo s EÚ a odsúdili akékoľvek pokusy spochybniť čiernohorské členstvo v NATO.

Poukázali aj na snahy zahraničných aktérov o zasahovanie do čiernohorskej politiky a pokusy o destabilizáciu tejto balkánskej krajiny prostredníctvom hybridných hrozieb či dezinformačných kampaní. V tejto súvislosti konkrétne spomenuli aktérov z Ruska, Číny a Srbska.

EP napokon apeloval na Podgoricu, aby znížila svoju hospodársku závislosť od Číny a využívala Hospodársky a investičný plán EÚ pre západný Balkán s cieľom nájsť ekologickejšie a transparentnejšie alternatívy financovania infraštruktúrnych projektov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)