V novembrových voľbách zvíťazila krajne pravicová strana (PVV) vedená Geertom Wildersom. V 150-člennej snemovni získala 37 kresiel.
Autor TASR
Amsterdam 6. decembra (TASR) - Novozvolení poslanci dolnej komory holandského parlamentu sa v stredu ujali mandátu, zároveń pokračujú rokovania o vzniku novej vláde. TASR správu prevzala z agentúr AP a DPA.
V novembrových voľbách zvíťazila krajne pravicová strana (PVV) vedená Geertom Wildersom. V 150-člennej snemovni získala 37 kresiel. Wilders je pripravený vládnuť s liberálno-konzervatívnou Stranou slobody a demokracie (VVD), stranou Novej spoločenskej zmluvy (NSC) a pravicovým Hnutím farmári – občania (BBB). VDD je najsilnejšou stranou v končiacej koalícii premiéra Marka Rutteho.
Rokovania o novej koalícii komplikuje nesúhlas najmenej nádejných vládnych strán s niektorými plánmi Wildersa, ktoré označili za protiústavné. Počas kampane napríklad sľuboval zákaz islamských škôl, koránu a mešít v krajine, holandská ústava však garantuje slobodu vierovyznania.
Vznik novej vlády môže trvať celé mesiace, napríklad posledná vláda Marka Rutteho (VVD) vznikala až 299 dní.
Výbor vymenovaný súčasným predsedom parlamentu má v najbližších týždňoch zhodnotiť a potom zverejniť vyhliadky na vytvorenie koalície.
Ako druhá najsilnejšia strana po voľbách skončila Aliancia Zelení/Strana práce (GroenLinks/PvdA) vedená bývalým eurokomisárom Fransom Timmermansom, ktorej patrí 25 mandátov. VDD má v snemovni 24 poslancov.
Mark Rutte je premiérom od októbra 2013 a v lete tohto roka ohlásil svoj odchod z holandskej politiky, pričom má záujem o kreslo generálneho tajomníka NATO. Vo funkcii premiéra ostáva až do vytvorenia novej koaličnej vlády.
V novembrových voľbách zvíťazila krajne pravicová strana (PVV) vedená Geertom Wildersom. V 150-člennej snemovni získala 37 kresiel. Wilders je pripravený vládnuť s liberálno-konzervatívnou Stranou slobody a demokracie (VVD), stranou Novej spoločenskej zmluvy (NSC) a pravicovým Hnutím farmári – občania (BBB). VDD je najsilnejšou stranou v končiacej koalícii premiéra Marka Rutteho.
Rokovania o novej koalícii komplikuje nesúhlas najmenej nádejných vládnych strán s niektorými plánmi Wildersa, ktoré označili za protiústavné. Počas kampane napríklad sľuboval zákaz islamských škôl, koránu a mešít v krajine, holandská ústava však garantuje slobodu vierovyznania.
Vznik novej vlády môže trvať celé mesiace, napríklad posledná vláda Marka Rutteho (VVD) vznikala až 299 dní.
Výbor vymenovaný súčasným predsedom parlamentu má v najbližších týždňoch zhodnotiť a potom zverejniť vyhliadky na vytvorenie koalície.
Ako druhá najsilnejšia strana po voľbách skončila Aliancia Zelení/Strana práce (GroenLinks/PvdA) vedená bývalým eurokomisárom Fransom Timmermansom, ktorej patrí 25 mandátov. VDD má v snemovni 24 poslancov.
Mark Rutte je premiérom od októbra 2013 a v lete tohto roka ohlásil svoj odchod z holandskej politiky, pričom má záujem o kreslo generálneho tajomníka NATO. Vo funkcii premiéra ostáva až do vytvorenia novej koaličnej vlády.