Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukrajina by podľa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy mohla pristúpiť k modelu, keď by minimálne 60 percent vyučovania bolo v ukrajinčine a 40 percent v jazyku menšiny.
Autor TASR
Štrasburg/Kyjev 12. októbra (TASR) - Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) dnes prijalo rezolúciu s odporúčaniami týkajúcimi sa ukrajinského zákona o vzdelávaní. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
PZ RE v dokumente vyjadruje znepokojenie z toho, že ukrajinský zákon náležitým spôsobom neberie do úvahy záujmy národnostných menšín a narúša rovnováhu medzi ich jazykmi a úradným jazykom krajiny.
Denník Rossijskaja gazeta dnes informoval, že rezolúcia PZ RE upozorňuje, že národnostné menšiny sa ocitli v situácii, keď vzdelávanie v jazyku národnostných menšín bude zabezpečené len do ukončenia základnej školy; podľa PZ RE to nepovedie k dobrým susedským vzťahom.
PZ RE navrhuje vláde v Kyjeve, aby sa znova vrátila k problému vzdelávania v jazykoch národnostných menšín. Ako jeden z možných variantov navrhlo model dvojjazyčného vyučovania pre všetkých občanov patriacich k pôvodným obyvateľom Ukrajiny a národnostným menšinám.
Ukrajina by podľa PZ RE mohla pristúpiť k modelu, keď by minimálne 60 percent vyučovania bolo v ukrajinčine a 40 percent v jazyku konkrétnej národnostnej menšiny.
Ukrajinský zákon o vzdelávaní bol za postoj k vyučovaniu v jazyku národnostných menšín terčom ostrej kritiky niektorých susedných krajín.
Moldavský poslanec PZ RE Vlad Batrincea dnes vyhlásil, že ukrajinský zákon treba zrušiť a znova prediskutovať, pretože porušuje európske normy a princípy.
Podľa jeho názoru Ukrajina k týmto základným normám "pristupuje ako k jedálnemu lístku: niektoré si vyberá a plní ich, iné si jednoducho nevšíma". Európske normy hovoria o tom, že menšinám treba poskytnúť právo na ochranu vlastnej identity a kultúry, pripomenul Batrincea. Podľa neho však na Ukrajine, ktorá je "multinárodnou a multikultúrnou krajinou", dochádza k "divokej asimilácii národnostných menšín".
Moldavský poslanec kritizoval Ukrajinu aj za to, že zákon zaslala na posúdenie Benátskej komisii až po jeho podpísaní prezidentom. "Keby Ukrajina skutočne chcela poznať názor Benátskej komisie, zaslala by jej návrh zákona ešte pred jeho podpísaním," tvrdí poslanec.
Poslanci PZ RE vo svojej dnešnej rezolúcii žiadajú od Ukrajiny, aby "bez výnimky" zvážila všetky odporúčania, ktoré ohľadom zákona dostane od Benátskej komisie.
Predstavitelia Ukrajiny na zasadnutí PZ RE podľa agentúry Ukrinform namietali, že zákon pred svojím prijatím prešiel detailnou diskusiou v parlamente, kde sú aj poslanci zastupujúci regióny, kde žijú národnostné menšiny, i poslanci, ktorí sami sú príslušníkmi týchto menšín.
PZ RE v dokumente vyjadruje znepokojenie z toho, že ukrajinský zákon náležitým spôsobom neberie do úvahy záujmy národnostných menšín a narúša rovnováhu medzi ich jazykmi a úradným jazykom krajiny.
Denník Rossijskaja gazeta dnes informoval, že rezolúcia PZ RE upozorňuje, že národnostné menšiny sa ocitli v situácii, keď vzdelávanie v jazyku národnostných menšín bude zabezpečené len do ukončenia základnej školy; podľa PZ RE to nepovedie k dobrým susedským vzťahom.
PZ RE navrhuje vláde v Kyjeve, aby sa znova vrátila k problému vzdelávania v jazykoch národnostných menšín. Ako jeden z možných variantov navrhlo model dvojjazyčného vyučovania pre všetkých občanov patriacich k pôvodným obyvateľom Ukrajiny a národnostným menšinám.
Ukrajina by podľa PZ RE mohla pristúpiť k modelu, keď by minimálne 60 percent vyučovania bolo v ukrajinčine a 40 percent v jazyku konkrétnej národnostnej menšiny.
Ukrajinský zákon o vzdelávaní bol za postoj k vyučovaniu v jazyku národnostných menšín terčom ostrej kritiky niektorých susedných krajín.
Moldavský poslanec PZ RE Vlad Batrincea dnes vyhlásil, že ukrajinský zákon treba zrušiť a znova prediskutovať, pretože porušuje európske normy a princípy.
Podľa jeho názoru Ukrajina k týmto základným normám "pristupuje ako k jedálnemu lístku: niektoré si vyberá a plní ich, iné si jednoducho nevšíma". Európske normy hovoria o tom, že menšinám treba poskytnúť právo na ochranu vlastnej identity a kultúry, pripomenul Batrincea. Podľa neho však na Ukrajine, ktorá je "multinárodnou a multikultúrnou krajinou", dochádza k "divokej asimilácii národnostných menšín".
Moldavský poslanec kritizoval Ukrajinu aj za to, že zákon zaslala na posúdenie Benátskej komisii až po jeho podpísaní prezidentom. "Keby Ukrajina skutočne chcela poznať názor Benátskej komisie, zaslala by jej návrh zákona ešte pred jeho podpísaním," tvrdí poslanec.
Poslanci PZ RE vo svojej dnešnej rezolúcii žiadajú od Ukrajiny, aby "bez výnimky" zvážila všetky odporúčania, ktoré ohľadom zákona dostane od Benátskej komisie.
Predstavitelia Ukrajiny na zasadnutí PZ RE podľa agentúry Ukrinform namietali, že zákon pred svojím prijatím prešiel detailnou diskusiou v parlamente, kde sú aj poslanci zastupujúci regióny, kde žijú národnostné menšiny, i poslanci, ktorí sami sú príslušníkmi týchto menšín.
