Moskva 17. marca (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin prednesie v utorok posolstvo k poslancom oboch komôr Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Podľa agentúry ITAR-TASS sa posolstvo má týkať situácie súvisiacej s vývojom na Krymskom polostrove.
Podľa agentúry RIA Novosti plánuje vydať vyhlásenie k situácii na Kryme aj Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu.
Na Kryme sa v nedeľu konalo referendum, v ktorom sa 96,77 percenta zúčastnených voličov vyslovilo za pripojenie polostrova s Ruskej federácii.
Krymský parlament dnes prijal uznesenie, v ktorom vyhlásil autonómnu republiku patriacu pod Ukrajinu za nezávislý štát a požiadal OSN a ďalšie štáty sveta o uznanie. Súčasne rozhodol o premenovaní na Krymskú republiku.
Dnešným dňom tak prestávajú na Kryme platiť zákony a nariadenia prijaté ukrajinským parlamentom po 21. februári. Ostatné zákony platia až do prijatia legislatívy schválenej krymským parlamentom.
Majetok ukrajinského štátu sa dnešným dňom stáva majetkom krymského štátu, uvádza sa uznesení parlamentu. Pod krymskú správu prechádza aj majetok ukrajinských odborárskych organizácií.
Ukrajinské súdy na Kryme pokračujú v činnosti, ale ich rozhodnutia nesmú protirečiť dnešnému uzneseniu parlamentu.
Predseda krymského parlamentu Vladimir Konstantinov dnes deklaroval, že všetky záležitosti týkajúce sa hraníc s Ukrajinou je krymské vedenie pripravené riešiť s vládou v Kyjeve. Upozornil však, že najprv musí byť ukrajinská vláda legitímna.
Konstantinov dodal, že Krym plne zabezpečuje ochranu svojich hraníc. Podľa jeho slov od dnešného dňa krymská pohraničná služba používa v pasoch pečiatky s nápisom Krymskej republiky.
V súvislosti so všetkými zmenami, ktoré dnes nastali na Kryme, predseda jeho proruskej vlády Sergej Aksionov dnes ubezpečil, že vláda má všetko pod kontrolou a niet dôvodu na obavy o bezpečnosť.
Štátna duma pracuje na tom, aby bol Krym čo najskôr súčasťou Ruska
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, chce po referende na Kryme čo najskôr uskutočniť potrebné legislatívne kroky pre pričlenenie tejto autonómnej republiky k Ruskej federácii. Povedal to dnes v Moskve Sergej Neverov, podpredseda dumy a tajomník generálnej rady strany Jednotné Rusko.
"Výsledky referenda konaného na Kryme jasne ukázali, že obyvatelia Krymu vidia svoju budúcnosť iba ako súčasť Ruska. Ľudia hlasovali za zlúčenie s národom, s ktorým vždy žili," citovala Neverova agentúra Interfax. Volička vhadzuje do urny svoj hlas počas hlasovania v krymskom referende o pripojení polostrova k Rusku vo volebnej miestnosti v Sevastopoli 16. marca 2014. Foto: TASR/AP
"To, koľko ľudí prišlo a hlasovalo za vstup Krymu do zväzku s Ruskom, hovorí samo za seba. To je odpoveď všetkým tým, ktorí sa v týchto dňoch snažia zabrániť tomu, aby si obyvatelia Krymu sami určili svoj vlastný osud, svoju budúcnosť a budúcnosť svojich detí," vyhlásil ďalej Neverov.
Podpredseda Štátnej dumy je presvedčený, že Krym a Rusko majú spoločnú budúcnosť - "v krajine, kde sa dodržiavajú zákony, kde sú chránené práva a slobody občanov, ktorá má silného vodcu, ktorého zásadový postoj obnoví dejinnú spravodlivosť".
Podľa najnovších údajov získaných zo 75 percent volebných miestností na Kryme sa za pripojenie k Rusku vyslovilo 95,7 percenta zúčastnených voličov. Za zotrvanie Kryme ako súčasti Ukrajiny sa vyslovilo 3,2 percenta voličov. Niečo viac ako percent hlasovacích lístkov bolo neplatných.
Účasť v referende bola 82,7 percenta. Na Kryme hlasovalo 81,4 percenta voličov a v Sevastopole, meste s osobitným štatútom, to bolo 89,5 percenta.
Podľa agentúry Kryminform dozeralo na referendum 135 pozorovateľov z 23 krajín a 240 pozorovateľov zastupujúcich krymské občianske organizácie a politické strany. Po celý deň nezaznamenali mimoriadne udalosti týkajúce sa volebného procesu, uviedla agentúra.
