Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedným z ocenených Slovákov bol Karol Dubovan. Druhý ocenený Slovák Ladislav Szalay vyrastal v Trnave.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Praha 17. novembra (TASR) - Ceny Pamäti národa, ktoré sa tradične udeľujú na Deň boja za slobodu a demokraciu, dostalo v nedeľu päť osobností zo Slovenska, Česka a Ukrajiny. Organizácia Post Bellum ich ocenila za to, že sa postavili totalitnému režimu. Na slávnostnom galavečere sa zúčastnil aj český prezident Petr Pavel s manželkou, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Jedným z ocenených Slovákov bol Karol Dubovan. Počas štúdia na univerzite v Bratislave prišiel do kontaktu so skrytou cirkvou, ktorá sa v podmienkach totalitného režimu snažila o nezávislý duchovný život. Podieľal sa na šírení náboženskej literatúry napríklad cez hranice s Poľskom vo Vysokých Tatrách. V roku 1982 mu však vzali pas a potom musel narukovať do základnej vojenskej služby. Keď odmietol odsúdiť Chartu 77, zamerala sa naňho Štátna bezpečnosť (ŠtB) a absolvoval mnoho výsluchov. V roku 1989 bol jednou z vodcovských osobností Nežnej revolúcie v Trenčíne.
Druhý ocenený Slovák Ladislav Szalay vyrastal v Trnave. Počas druhej svetovej vojny študoval na katolíckom gymnáziu, kde videl, ako niektorí učitelia napriek vtedajšiemu režimu prejavovali solidaritu s perzekvovanými židovskými žiakmi. On sám potom zachránil život svojmu židovskému kamarátovi, ktorého do konca vojny jeho rodina ukrývala. Po vojne mal ako ekonóm vypracovať analýzu hospodárskeho vývoja Slovenska. Keďže jej výsledky nezodpovedali komunistickým doktrínam, musel na vedeckú kariéru rezignovať. Po normalizačných previerkach v 70. rokoch prišiel aj o miesto v humoristickom časopise Roháč.
Ocenená Oľha Hejková pochádza z Kyjeva. Hoci jej rodičia patrili ku komunistickej nomenklatúre, ona sa s nimi názorovo rozchádzala, až bola nakoniec zatknutá za šírenie "výmyslov hanobiacich sovietsky štát". Z Čechov dostal cenu syn politického väzňa a signatár Charty 77 Pavel Záleský, ktorý sa podieľal na šírení samizdatu, a Marta Neužilová, ktorá bola už ako desaťročné dieťa spolu s celou rodinou zatknutá za to, že počas druhej svetovej vojny pomáhali židovským spoluobčanom.
Ceny pamäti národa každoročne udeľuje organizácia Post Bellum, ktorá dokumentuje príbehy z kľúčových momentov 20. storočia. Ocenenie sa udeľuje hrdinom protifašistického a protikomunistického odboja, ako aj výnimočným osobnostiam moderných dejín, ktoré sa presadili v oblasti ochrany demokracie či boja proti novodobej totalite.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Jedným z ocenených Slovákov bol Karol Dubovan. Počas štúdia na univerzite v Bratislave prišiel do kontaktu so skrytou cirkvou, ktorá sa v podmienkach totalitného režimu snažila o nezávislý duchovný život. Podieľal sa na šírení náboženskej literatúry napríklad cez hranice s Poľskom vo Vysokých Tatrách. V roku 1982 mu však vzali pas a potom musel narukovať do základnej vojenskej služby. Keď odmietol odsúdiť Chartu 77, zamerala sa naňho Štátna bezpečnosť (ŠtB) a absolvoval mnoho výsluchov. V roku 1989 bol jednou z vodcovských osobností Nežnej revolúcie v Trenčíne.
Druhý ocenený Slovák Ladislav Szalay vyrastal v Trnave. Počas druhej svetovej vojny študoval na katolíckom gymnáziu, kde videl, ako niektorí učitelia napriek vtedajšiemu režimu prejavovali solidaritu s perzekvovanými židovskými žiakmi. On sám potom zachránil život svojmu židovskému kamarátovi, ktorého do konca vojny jeho rodina ukrývala. Po vojne mal ako ekonóm vypracovať analýzu hospodárskeho vývoja Slovenska. Keďže jej výsledky nezodpovedali komunistickým doktrínam, musel na vedeckú kariéru rezignovať. Po normalizačných previerkach v 70. rokoch prišiel aj o miesto v humoristickom časopise Roháč.
Ocenená Oľha Hejková pochádza z Kyjeva. Hoci jej rodičia patrili ku komunistickej nomenklatúre, ona sa s nimi názorovo rozchádzala, až bola nakoniec zatknutá za šírenie "výmyslov hanobiacich sovietsky štát". Z Čechov dostal cenu syn politického väzňa a signatár Charty 77 Pavel Záleský, ktorý sa podieľal na šírení samizdatu, a Marta Neužilová, ktorá bola už ako desaťročné dieťa spolu s celou rodinou zatknutá za to, že počas druhej svetovej vojny pomáhali židovským spoluobčanom.
Ceny pamäti národa každoročne udeľuje organizácia Post Bellum, ktorá dokumentuje príbehy z kľúčových momentov 20. storočia. Ocenenie sa udeľuje hrdinom protifašistického a protikomunistického odboja, ako aj výnimočným osobnostiam moderných dejín, ktoré sa presadili v oblasti ochrany demokracie či boja proti novodobej totalite.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
