Saudská Arábia a ďalšie moslimské krajiny, ako napríklad Indonézia, vyhlásili, že ramadán sa na základe metodiky zameranej na pozorovanie Mesiaca nezačne v stredu, ako pôvodne avizovali.
Autor TASR/Tablet.TV
Rijád 17. mája (TASR/Teraz.sk) - Milióny moslimov na celom svete začínajú vo štvrtok (17.5.) svoj pôstny mesiac ramadán, informovala agentúra AP.
Saudská Arábia a ďalšie moslimské krajiny, ako napríklad Indonézia, vyhlásili, že ramadán sa na základe metodiky zameranej na pozorovanie Mesiaca nezačne v stredu, ako pôvodne avizovali. A tak sa podľa nich pôstny mesiac začne s najväčšou pravdepodobnosťou vo štvrtok.
Ramadán, v ktorom je počas dňa zakázané aj pitie vody, budú moslimovia na severnej pologuli v tomto roku sláviť počas mimoriadne horúcich letných dní.
Prvý deň pôstneho mesiaca moslimov sa stanovuje na základe pozorovania Mesiaca. Pripadá na úsvit po prvej noci, počas ktorej je po nove vidno kosáčik nového Mesiaca. Býva to spravidla prvá alebo druhá noc po nove.
Ramadán je deviatym mesiacom islamského lunárneho kalendára a jeho začiatok vo väčšine krajín nie je stanovený astronomickým prepočtom, ale určuje sa podľa okamihu, v ktorom na večernej oblohe vidieť kosáčik narastajúceho mesiaca.
Podľa tradície práve v tomto mesiaci boli prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu - posvätnej knihy islamu. Saúm - pôst počas ramadánu - je jedným z piatich pilierov islamu.
Počas ramadánu je moslim povinný cez deň zdržať sa jedenia, pitia, fajčenia alebo súlože.
Posvätný mesiac má byť obdobím telesnej aj duševnej očisty a jeho hlavným znakom je abstinencia za denného svetla. Pôst nemusia dodržiavať deti, tehotné a dojčiace ženy a chorí a starší ľudia.
Po poslednej večernej modlitbe po západe slnka už spolu rodiny tradične konzumujú veľké jedlo nazývané iftár. Hodovanie často trvá až do neskorej noci.
Ramadán trvá 29 alebo 30 dní a na celom svete sa týka okolo 1,5 miliardy moslimov. Končí sa trojdňovým sviatkom íd al-fitr, teda slávnosťou prerušenia pôstu, a počas neho moslimovia ďakujú Bohu za to, že im pomohol prekonať strasti ramadánu.
Saudská Arábia a ďalšie moslimské krajiny, ako napríklad Indonézia, vyhlásili, že ramadán sa na základe metodiky zameranej na pozorovanie Mesiaca nezačne v stredu, ako pôvodne avizovali. A tak sa podľa nich pôstny mesiac začne s najväčšou pravdepodobnosťou vo štvrtok.
Ramadán, v ktorom je počas dňa zakázané aj pitie vody, budú moslimovia na severnej pologuli v tomto roku sláviť počas mimoriadne horúcich letných dní.
Prvý deň pôstneho mesiaca moslimov sa stanovuje na základe pozorovania Mesiaca. Pripadá na úsvit po prvej noci, počas ktorej je po nove vidno kosáčik nového Mesiaca. Býva to spravidla prvá alebo druhá noc po nove.
Ramadán je deviatym mesiacom islamského lunárneho kalendára a jeho začiatok vo väčšine krajín nie je stanovený astronomickým prepočtom, ale určuje sa podľa okamihu, v ktorom na večernej oblohe vidieť kosáčik narastajúceho mesiaca.
Podľa tradície práve v tomto mesiaci boli prorokovi Mohamedovi zjavené prvé verše Koránu - posvätnej knihy islamu. Saúm - pôst počas ramadánu - je jedným z piatich pilierov islamu.
Počas ramadánu je moslim povinný cez deň zdržať sa jedenia, pitia, fajčenia alebo súlože.
Posvätný mesiac má byť obdobím telesnej aj duševnej očisty a jeho hlavným znakom je abstinencia za denného svetla. Pôst nemusia dodržiavať deti, tehotné a dojčiace ženy a chorí a starší ľudia.
Po poslednej večernej modlitbe po západe slnka už spolu rodiny tradične konzumujú veľké jedlo nazývané iftár. Hodovanie často trvá až do neskorej noci.
Ramadán trvá 29 alebo 30 dní a na celom svete sa týka okolo 1,5 miliardy moslimov. Končí sa trojdňovým sviatkom íd al-fitr, teda slávnosťou prerušenia pôstu, a počas neho moslimovia ďakujú Bohu za to, že im pomohol prekonať strasti ramadánu.